KSKE 7 S 74/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/74/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200711 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200711.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu Mesta Strážske so sídlom Strážske, Námestie A. Dubčeka 300, zast. advokátom JUDr.Ing. Michalom Plentom, AK, Vranov nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.07.2011 č.: S/2011/1762-2.1, O-101/2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 19.07.2011 č.: S/2011/1762-2.1, O-101/2011 žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 27.04.2011 č.k.: 52/11/B tak, že podľa § 19 ods.2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej iba zákon o inšpekcii práce ) uložil žalobcovi pokutu vo výške 50,- eur za porušenie § 69 ods.4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ vyplatil C.. U. M. v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru (okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 26.08.2010) náhradu mzdy v sume minimálnej mzdy za dobu dvoch mesiacov, pričom mu bol povinný vyplatiť náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a zároveň vypustil uloženie pokuty za porušenie § 54 a § 142 ods.1 v nadväznosti na § 47 ods.1 písm. a/ Zákonníka práce.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri výkone inšpekcie práce Inšpektorátom práce Košice, ktorý vykonal u žalobcu v dňoch 31.08., 06.09. a 29.09.2010 inšpekciu práce uzavretú protokolom zo dňa 29.09.2010 č. IKO-75-52-2.4/P-E24-10 a v dňoch 03.11.2010, 05.01.2011 a 17.01.2011 inšpekciu práce uzavretú protokolom zo dňa 17.01.2011 č. IKO-2-30-2.4/P-E24-11, bolo zistené porušenie ustanovenia § 69 ods.4 Zákonníka práce, na základe čoho Inšpektorát práce Košice listom zo dňa 16.02.2011 sp.zn. 52/11/B začal proti žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 350,- eur. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2011 žalobca reagujúc na oznámenie o začatí správneho konania uviedol, že nedostatok kvalifikovaný ako porušenie § 69 ods.4 Zákonníka práce bol odstránený v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce a v súlade s § 29 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zaslaním doplatku na účet C.. U. M. dňa 01.02.2011, čo preukazuje priloženým výpisom z bankového

účtu. Okrem uvedeného namietal aj to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 47 ods.1 písm. a/ v nadväznosti na § 142 ods.1 Zákonníka práce ani k porušeniu § 54 Zákonníka práce z dôvodov obsiahnutých v tomto vyjadrení. Správny orgán prvého stupňa po prehodnotení námietok vznesených žalobcom v písomnom vyjadrení vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 150,- eur za porušenie § 69 ods.4, § 54 a § 142 ods.1 v nadväznosti na § 47 ods.1 písm. a/ Zákonníka práce.

Odvolací orgán v predmetnej veci po spoľahlivom preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade zo strany správneho orgánu prvého stupňa pri jeho konaní a rozhodovaní bolo jednoznačne preukázané porušenie § 69 ods.4 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako účastník konania - zamestnávateľ vyplatil C.. U. M. v súvislosti s okamžitým skončením jeho pracovného pomeru náhradu mzdy v sume minimálnej mzdy za dobu dvoch mesiacov, pričom menovanému zamestnancovi bol povinný vyplatiť náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Konštatoval, že toto porušenie jednoznačne potvrdzujú predložené listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise a ktoré vo svojom rozhodnutí špecifikoval. Poukázal na to, že z rozhodnutia o plate zamestnanca mesta C.. U. M. za mesiac júl 2010 zo dňa 02.08.2010 a z oznámenia o výške mzdy je zrejmé, že menovaný zamestnanec od 01.07.2010 až do skončenia pracovnoprávneho pomeru bol zamestnávateľom odmeňovaný na základe Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu, keďže od spomínaného obdobia sa na odmeňovanie menovaného zamestnanca už nevzťahovali príslušné ustanovenia zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a keďže v okamihu skončenia pracovného pomeru odmeňovanie menovaného zamestnanca podliehalo právnemu režimu stanoveného Zákonníkom práce, nebolo možné pri posudzovaní porušenia uvedenej zákonnej povinnosti prihliadať na § 29 ods.2 zákona č. 553/2003 Z.z. tak, ako to bolo namietané v odvolaní účastníkom konania. Zdôraznil, že dodatočné odstránenie zisteného nedostatku po výkone inšpekcie práce nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a nie je dôvodom na zastavenie správneho konania, ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť účastníka konania za zistený správny delikt, kde zo strany účastníka sa nevyžaduje zavinené konanie a účastník konania sa môže z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt nespáchal. Zároveň poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa pochybil v tom, že správne konanie začal a následne rozhodnutím uložil pokutu účastníkovi konania - žalobcovi aj za správny delikt spočívajúci v porušení § 142 ods.1 v nadväznosti na § 47 ods.1 písm. a/ Zákonníka práce, ktoré nekorešponduje s paragrafovou citáciou správneho deliktu zisteného pri výkone inšpekcie práce, ktorá bola uzavretá protokolom zo dňa 29.09.2010. V tomto smere považoval správne konanie pred správnym orgánom prvého stupňa za zmätočné a rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Správny orgán prvého stupňa pochybil aj v tom, keď žalobcu uznal vinným a uložil mu pokutu aj za spáchanie správneho deliktu porušením § 54 Zákonníka práce, pretože popísaný skutkový stav v súvislosti s predmetným správnym deliktom nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným a popísaným v časti B bod 2 - zistené nedostatky protokolu zo dňa 29.09.2010. Aj toto pochybenie malo za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v tejto jeho časti.

Pokiaľ ide o porušenie § 69 ods.4 Zákonníka práve odvolací správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, pričom v tejto súvislosti prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, ktoré preukázateľne odôvodňujú porušenie tohto zákonného ustanovenia. Uviedol aj to, ku ktorým dôkazom sa pri svojom hodnotení priklonil, a ktoré dôkazy odmietol vykonať a z akého dôvodu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací správny orgán dospel k záveru, že tu existuje právny dôvod na zníženie pôvodne uloženej pokuty, pričom pri stanovení výšky pokuty prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zákonných nárokov zamestnanca, na počet zamestnancov, u ktorých bolo zistené porušenie zákonnej povinnosti, ako aj na to, že v danom prípade účastník konania po výkone inšpekcie práce v stanovenej lehote zistené porušenie zákonnej povinnosti odstránil. Preto bola pokuta uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom.

Včas podanou žalobou zo dňa 04.08.2011 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.08.2011 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie a aplikáciu nesprávneho právneho predpisu. Uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce z dôvodu, že na daný prípad sa vzťahuje špeciálny zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme podľa § 1 ods.1 písm. a/. Aj keď táto námietka bola obsiahnutá v podanom odvolaní, vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia zohľadnená nebola. Poukázal na znenie § 29 ods.2 a ods.4 citovaného zákona, ako aj na to, že ustanovenie § 134 a § 135 Zákonníka práce je vylúčené práve ustanovením ods.4 citovaného zákonného ustanovenia. Zdôraznil, že mzda je viazaná na výkon práce pre zamestnanca. V zmysle § 118 ods.1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. C.. U. M. nevykonával pre zamestnávateľa žiadnu prácu, o čom bol kontrolný orgán niekoľkokrát informovaný. Tento sa však s uvedenou skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie menovaného C.. U.. M. v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/22/2011 na Okresnom súde v Michalovciach obsiahnuté v zápisnici o jeho výsluchu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že pracovnoprávny vzťah je vzťahom nadriadenosti a podriadenosti, pričom zamestnávateľ dal C.. U. M. písomný pracovný pokyn na vykonávanie určitej práce, avšak tento uvedený pokyn odmietol rešpektovať. Dôvody, ktorými ospravedlňoval toto svoje správanie sa podľa názoru žalobcu neboli akceptovateľné, vzhľadom na ktorú skutočnosť menovaný zamestnanec dňa 26.07.2010 dostal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neplnenia si pracovných úloh, keďže v dotknutom období nevykonával žiadnu prácu. Vychádzajúc z uvedeného považoval žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa za rozhodnutia, ktoré neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

V písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2011 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietke, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že žalobca porušenie § 69 Zákonníka práce už predtým viackrát priznal, keď uviedol, že tento nedostatok následne odstránil. Poukázal na to, že žalobca sám používa pojem mzda a nie funkčný plat, ako to vyplýva aj z jeho oznámenia o výške mzdy zo dňa 01.07.2010. Uviedol, že zamestnanec C.. M. doručil dňa 26.08.2010 žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia časti mzdy v zákonom stanovenej lehote, pričom súčasne v okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnanec uviedol, že si podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce uplatňuje nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobca reagujúc na tento jednostranný právny úkon listom zo dňa 26.08.2010 v tomto uviedol, že náhrada mzdy v zmysle § 69 ods.4 Zákonníka práce bude menovanému C.. M. vyplatená v najbližším výplatnom termíne. Rovnako v liste označenom ako informácia o odstránení nedostatku zo dňa 04.02.2011 žalobca uviedol, že uvedený nedostatok už odstránil.

Žalovaný poukázal aj na to, že v zmysle § 1 ods.4 zákona č. 553/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods.1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo verejnej službe sa spravujú týmto zákonom.

K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie § 29 ods.2 a ods.4 zákona č. 553/2003 Z.z. v súvislosti s § 118 ods.1 Zákonníka práce a nevykonávaním žiadnej činnosti menovaného zamestnanca žalovaný uviedol, že žiaden zákon nevylučuje platnosť ustanovení § 69 Zákonníka práce, to znamená, že na zamestnancov vo verejnej službe je potrebné tieto ustanovenia vzťahovať. Inšpektorát práce ani žalovaný neuložil pokutu za porušenie § 134 alebo § 135 Zákonníka práce, ale za porušenie § 69 cit. zákona. V spojitosti so mzdou alebo priemerným zárobkom zamestnávateľ má fakticky v praxi použiť funkčný plat. To však neznamená vylúčenie aplikácie § 69 Zákonníka práce u zamestnanca vo verejnej službe.

Podľa názoru žalovaného žalobca vychádzal z nesprávnej premisy, že ak zamestnanec pre zamestnávateľa nevykonáva reálne prácu, zamestnávateľ nemá voči nemu žiadne povinnosti - mzdové, ani iné. Zamestnancom je totiž aj taký zamestnanec, ktorý aj keď momentálne z určitého dôvodu nevykonáva reálne pre zamestnávateľa prácu, ale jeho pracovný pomer stále trvá.

Žalovaný zdôraznil, že základným účelom inšpekcie práce je kontrola dodržiavania pracovnoprávnych, bezpečnostných a iných súvisiacich právnych predpisov a následné zabezpečenie dostatočnej prevencie ich dodržiavania zo strany kontrolovaných subjektov. Výkon inšpekcie práce tak nepriamo vplýva na vytváranie priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov, zvýšenie ich ochrany a následné vylúčenie alebo minimalizovanie pôsobenia nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie a život zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 ods.3 písm. a/ a b/ kompetenčného zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v zmysle ktorého inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi vrátanie pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a obydliach fyzických osôb vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a ktorý zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že výkon inšpekcie práce príslušnými inšpektorátmi práce je zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych, bezpečnostných a iných súvisiacich právnych predpisov zo strany zamestnávateľov a nie na dodržiavanie pracovnoprávnych, bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov zo strany zamestnancov. Z tohto hľadiska považoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa riadneho neplnenia si pracovných povinností C.. M. za právne irelevantnú.

Žalovaný zastáva názor, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že zamestnanec C.. U. M. od 01.07.2010, t.j. od odvolania z funkcie prednostu Mestského úradu Strážske až do skončenia jeho pracovného pomeru bol žalobcom odmeňovaný na základe Zákonníka práce. Keďže od spomínaného obdobia sa na odmeňovanie menovaného zamestnanca už nevzťahovali príslušné ustanovenia zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a keďže v okamihu skončenia pracovného pomeru odmeňovanie menovaného zamestnanca podliehalo právnemu režimu stanovenému Zákonníkom práce, nebolo možné pri posudzovaní porušenia uvedenej zákonnej povinnosti prihliadať na § 29 ods.2 uvedeného zákona tak, ako to namieta žalobca. Porušenie § 69 ods.4 Zákonníka práce zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané a dôkazovo podložené.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je .

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že C.. U. M. sa stal zamestnancom Mestského úradu Strážske na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.01.1991, na základe ktorej bol dohodnutý deň nástupu do práce 01.01.1991 do funkcie SOR - výstavba a ÚP s miestom výkonu práce na Mestskom úrade v Strážskom. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Dňa 01.04.2003 uzavreli C.. U. M. a mesto Strážske dodatok k citovanej pracovnej zmluve, na základe ktorého sa zamestnanec zaviazal vykonávať práce vymedzené týmto dodatkom a plniť ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného.

Dekrétom zo dňa 31.08.2007 bol C.. U. M. primátorom mesta Strážske menovaný do funkcie Prednostu Mestského úradu Strážske dňom 01.09.2007.

Listom zo dňa 04.06.2010 č.j. 16/2010 bol menovaný odvolaný v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení ku dňu 04.06.2010 z funkcie Prednostu Mestského úradu Strážske.

Z oznámenia o plate prevzatého C.. U.. M. dňa 11.01.2010 vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2010 bol menovaný mestom Strážske zaradený do 12 platovej triedy a 10 platového stupňa a určený mu bol podľa zákona č. 553/2003 Z.z. funkčný plat v sume 1 040,50 eur mesačne.

Z oznámenia o plate bez označenia dátumu vyplýva, že s účinnosťou od 04.06.2010 mesto Strážske zaradilo C.. U. M. do 9 platovej triedy a 10 platového stupňa a určilo mu podľa zákona č. 553/2003 Z.z. funkčný plat v sume 636,- eur mesačne.

Dňa 02.08.2010 vydalo mesto Strážske rozhodnutie o plate zamestnanca mesta C.. U. M. za mesiac júl 2010, v zmysle ktorého menovanému bol priznaný za mesiac júl 2010 plat vo výške minimálnej mzdy s odôvodnením, že po odvolaní z funkcie prednostu mestského úradu odo dňa 04.06.2010 menovaný si neplnil svoje pracovné povinnosti v zmysle pokynov priameho nadriadeného a nezdržiaval sa na určenom pracovisku. (Poznámka: k oznámeniam o plate doplniť aj plat od 01.01.2010)

Listom zo dňa 26.08.2010 adresovaným mestu Strážske, Mestskému úradu Strážske C.. U. M. okamžite skončil pracovný pomer s týmto zamestnávateľom podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že mu nebola vyplatená časť mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, pričom išlo o mzdu za mesiac júl 2010. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

Listom zo dňa 26.08.2010 mesto Strážske potvrdilo prijatie listu menovaného zamestnanca a zaujalo k nemu stanovisko, v zmysle ktorého akceptovalo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer u zamestnávateľa končí dňom doručenia, to znamená 26.08.2010. Zároveň žalobca v tomto liste uviedol, že náhrada mzdy podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce bude zamestnancovi vyplatená v najbližšom výplatnom termíne.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj výplatné pásky svedčiace o výplate mzdy menovanému a tiež opis mzdového listu, z ktorého vyplýva, že menovanému za miesiac júl bola vyplatená hrubá mzda vo výške 139,86 eur a v mesiaci august hrubá mzda vo výške 930,09 eur.

Z protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods.3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, vykonanej v dňoch 03.11.2010, 05.01. a 17.01.2011 zo dňa 17.01.2011 č. IKO-2-30-2.4/P-E24-11, P-563/3165/2010, vyplýva, že kontrolný orgán pri výkone inšpekcie zistil, že zamestnávateľ vyplatil C.. U. M. náhradu mzdy v sume minimálnej mzdy za dobu dvoch mesiacov, pričom mala mu byť vyplatená náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, to znamená, že zistil rozpor s § 69 ods.4 Zákonníka práce v platnom znení. Kontrolovanému subjektu, t.j. mestu Strážske bola uložená povinnosť odstrániť zistený nedostatok.

Okrem iného aj na základe uvedeného bolo začaté v predmetnej veci správne konanie, čo bolo účastníkovi konania oznámené listom zo dňa 16.02.2011.

Listom zo dňa 04.02.2011 mesto Strážske inšpektorátu práce v Košiciach oznámilo, že na základe protokolu a jeho záveru zo dňa 17.01.2011 bol nedostatok uvedený v tomto protokole v bode 3 B1 odstránený podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce v platnom znení v súlade s § 29 zákona č. 553/2003 Z.z. zaslaním doplatku na účet C.. U. M. dňa 01.02.2011. O uvedenom svedčí aj výpis z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 01.02.2011 bol C.. M. zaslaný doplatok mzdy v sume 595,59 eur.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že podaným odvolaním bol napadnutý iba výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa týkajúci sa uloženia pokuty žalobcovi pre porušenie povinnosti podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce a uvedenej skutočnosti sa týka aj podaná žaloba. Zdôraznil, že v zmysle § 13 ods.3 Zákonníka práce výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z

dôkazov vykonaných v správnom konaní, obsiahnutých v administratívnom spise zo strany menovaného zamestnanca došlo k takému správaniu, ktoré možno považovať za zneužitie jeho postavenia v pracovnom pomere po odvolaní z funkcie. Zdôraznil tiež, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia zákona č. 553/2003 Z.z., ktorý má vo vzťahu k Zákonníku práce povahu lex specialis. V zmysle § 29 citovaného zákona rozhodujúcim aj pre výplatu náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru je funkčný plat zamestnanca, ktorý poberal a nie priemerná mzda v zmysle Zákonníka práce. Toto je zásadná námietka, ktorá bola premietnutá aj v podanej žalobe, a s ktorou sa žalovaný správny orgán náležitým spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za vecne správne a zákonné.

Podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynuté ich splatnosti.

Podľa ods.4 citovaného zákonného ustanovenia zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 1 ods.1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa ods.2 písm. a/ citovaného zákonného ustanovenia tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 2 citovaného zákona zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenom v § 1 ods.2 pri výkone práce vo verejnom záujme ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.

Podľa § 1 ods.1 písm. d/ zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú vyššie územné celky a obce ak ďalej nie je ustanovené inak

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods.1 obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

Podľa § ods.2 citovaného zákonného ustanovenia ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods.1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové

dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods.1 písm.d/, § 96 ods.3 a 5, § 118 ods.2 a 3, § 119 ods.2, § 120 až § 124, § 127 ods.1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce.

Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rok veku a kolektívne vyjednávanie.

Podľa § 19 ods.2 písm. a/ citovaného zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a/ v prvom a druhom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia v napadnutej časti sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Na základe dokazovania, vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti považoval súd za nesporné, že v danom prípade C.. U. M. ukončil pracovnoprávny vzťah so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru ku dňu 26.08.2010 podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce..

Z administratívneho spisu vyplýva, že menovaný bol odvolaný z funkcie prednostu Mestského úradu Strážske ku dňu 04.06.2010. Od uvedeného dňa mu bol priznaný funkčný plat vo výške 636,- eur, ako to vyplýva z oznámenia o plate, a to na základe jeho zaradenia do 9 platovej triedy a 10 platového stupňa. Nesporné je aj to, že v zmysle § 69 ods.4 Zákonníka práce bola menovanému po okamžitom skončení pracovného pomeru vyplatená náhrada mzdy za dva mesiace vo výške minimálnej mzdy v zmysle rozhodnutia o plate zamestnanca za mesiac júl vydaného 02.08.2010 a tiež, že po vykonaní inšpekcie práce mesto Strážske odstránilo nedostatok vytýkaný mu v protokole zo dňa 17.01.2011 a menovanému C.. U. M. dňa 01.02.2011 doplatilo rozdiel náhrady mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia je teda nepochybné, že žalobca spáchal správny delikt, ktorý spočíval v porušení § 69 ods.4 Zákonníka práce. V danom prípade aj keď sa súd nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade po odvolaní z funkcie prednostu mestského úradu C.. U. M. už vykonával práce pre zamestnávateľa mesto Strážske na základe Zákonníka práce, pretože menovaný bol podľa názoru súdu aj naďalej zamestnaný u tohto zamestnávateľa a vykonával preňho práce vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z., tento nesprávny právny názor žalovaného nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 553/2003 Z.z., ktoré taxatívne vymedzuje zákonné ustanovenia Zákonníka práce, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, nevylučuje aplikáciu

ustanovenia § 69 ods.4 Zákonníka práce. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že zo strany žalovaného ako aj správneho orgánu bol nesprávny postup žalobcu v súvislosti s vyplatením náhrady mzdy zamestnancovi pri okamžitom skončení pracovného pomeru správne posúdený ako správny delikt, pretože porušenie citovaného zákonného ustanovenia bolo nepochybne preukázané. Svedčí o tom aj samotné vyjadrenie žalobcu, ktorý v rámci oznámenia správnemu orgánu prvého stupňa deklaroval odstránenie tohto nedostatku. Navyše postup žalobcu, spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o plate menovaného zamestnanca / 02.08.2010 / vo výške minimálnej mzdy za obdobie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia / 07/2010 /, za ktoré už bolo o plate rozhodnuté /ako to vyplýva z citovaného oznámenia o plate/, vzhľadom na to, že by malo pôsobiť retroaktívne, je právne neakceptovateľný.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného v tom zmysle, že v danom prípade tým, že došlo k náprave a odstráneniu závadného stavu nemožno vec hodnotiť tak, ako keby k žiadnemu porušeniu právneho predpisu nedošlo, a preto správne orgány v súlade s platnou právnou úpravou uznali žalobcu za vinného zo spáchania predmetného správneho deliktu.

Podľa názoru súdu správne orgány uložili pokutu za porušenie povinnosti stanovenej v § 69 ods.4 Zákonníka práce v súlade s citovanou právnou úpravou. Táto pokuta bola uložená na dolnej hranici stanovenej sadzby, pričom výšku pokuty najmä žalovaný, ktorý vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že došlo k odstráneniu závadného stavu primerane znížil. Správnu úvahu druhostupňového správneho orgánu v tejto súvislosti považoval súd za logickú, pričom táto nevybočila z medzí a hraníc stanovených zákonom.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2011) .

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.