KSKE 7 S 83/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200754 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200754.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: F. O.P., Z.. XX. Q. XXXX, B. F., P. O.E.E.É. XXXX/XXX, zastúpeného Mgr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. : KRPZ-KE-KDI2P-119/2011 zo dňa 12. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozhodnutie žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-P-119/2011 zo dňa 12. augusta 2011, v spojení s rozhodnutím č. : ORPZ-MI-ODI2-P-230/2011 zo dňa 01. 06. 2011, v napadnutej časti vo výroku o uložení trestu zákazu činnosti tak, že žalobcovi ukladá zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 6 mesiacov.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 33 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta Mgr. Mikuláša Pavlíka, so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe podaného odvolania žalobcom zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v F. č. ORPZ - MI - ODI2-P-230/2011 zo dňa 01.06.2011 tak, že vo výroku napadnutého rozhodnutia vypustil text : F. O. týmto svojim konaním porušil § 4 ods. 1 písm. a/, § 123 ods. 1 zák. č. 8/2009 Zb. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. m/, vyššie citovaného zákona a uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a nahradil ho textom F. O., týmto svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 123 ods. 1 zák. č. 8/2009 Zb.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 137 ods. 2 písm. n/ cit. zákona a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov . Rovnako sa mení aj tretí odsek odôvodnenia rozhodnutia. Ostatné časti rozhodnutia o priestupku zostávajú nezmenené. Po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím správnym orgánom rozhodnutie bolo zmenené z dôvodu nepresnej právnej kvalifikácie spáchaného priestupku. Ako dôkazný materiál o priestupku, z ktorého odvolací správnych orgán vychádzal boli správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 20. apríla 2011, evidenčná karta vodiča zo dňa 27. apríla 2011, zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 01. 06. 2011, evidenčná karta vodiča F. O. zo dňa 01.06.2011, rozhodnutie o priestupku zo dňa 01.06.2011, ako aj odvolanie. Poukázal ďalej na §4

ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Zb. z. o cestnej premávke v spojení s § 37 ods. 2 písm. n/ citovaného zákona, v nadväznosti na § 123 ods. 1. K odvolacej námietke o kúpe motorového vozidla uviedol, že je na vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, akým spôsobom prebehne predaj vozidla a či obidve strany zmluvného vzťahu si odovzdávajú informácie, ktoré pri predaji sú nevyhnutné.

Odvolateľ pri kúpe motorového vozidla si nevšimol, že jeho prevozné evidenčné čísla sú neplatné od 27. augusta 2005, avšak uvedeného nezbavuje zodpovednosti za porušenie pravidiel v cestnej premávke. Nezodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti ak zákon výslovne neustanovuje inak, dôvody uvádzané žalobcom nemohli byť akceptované, s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uviedol ďalej, že konanie odvolateľa nebolo konaním v krajnej núdzi, nakoľko neboli splnené podmienky pre krajnú núdzu. K ďalšej odvolacej námietke pokiaľ ide o článok 6 Dohovoru, odvolací orgán mal zato, že právo na súdnu a inú právnu ochranu mal odvolateľ zachované, vzhľadom na to, že odvolateľ mohol využiť všetky opravné prostriedky na to, aby sa domáhal svojho práva súdnou cestou. Odvolateľ sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, čo aj urobil a potvrdil svojim podpisom v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 01.06.2011. Taktiež odvolateľ sa mohol vyjadriť k správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20. apríla 2011.

Osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcií za spáchaný priestupok, ktorá bola uložená v súlade s ust. § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 60 do 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do dvoch rokov. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 citovaného zákona považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Prvostupňový správny orgán správne prihliadal predovšetkým na závažnosť priestupku a to v tom zmysle, že vedenie vozidla, ktoré nespĺňa podmienky na pozemných komunikáciách je závažné porušenie zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prihliadal ďalej na skutočnosť, že menovaný za sledované obdobie dvoch rokov nebol riešený za porušenie pravidiel v cestnej premávke, čo správny orgán hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, ďalej bral do úvahy aj osobu obvineného a jeho majetkové pomery (bez pracovného pomeru) .

Proti vyššie uvedenému rozhodnutia žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobcu na súd, v ktorej poukázal na to, že nenamietal spáchanie priestupku, avšak žalovaný nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní najmä čo sa týka výšky uloženého trestu a miery zavinenia priestupku aj pokiaľ ide i spoločenskú nebezpečnosť. Motorové vozidlo kúpil pár hodín predtým ako jazdil a o tom, že prevozné čísla sú neplatné nemal vedomosti. Takisto uviedol, že bol na polícii za účelom prihlásenia vozidla, ale z objektívnych príčin (problémy tehotnej sestry) chcel svojej sestre pomôcť. K priestupku sa priznal, pričom poukázal na to, že nešlo o úmyselné konanie za účelom porušenia si povinnosti, čoho dôkazom je aj konštatovanie správneho orgánu, že spolupracoval pri prejednaní priestupku ako aj okolností, ktoré viedli k spáchaniu priestupku. Uviedol ďalej, že sankcia je neprimerane vysoká, pokiaľ ide o mieru zavinenia priestupku a uložený trest je pre neho v podstate likvidačný.

Ak uložený trest má plniť výchovno-preventívnu funkciu, tak v tomto prípade s týmto nesúhlasí, znovu poukázal na podiel jeho viny na spáchanom priestupku a tvrdil, že postup dopravného inšpektorátu bol v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca priama kvalifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom. Vo všeobecných veciach, ktoré možno subsumovať pod pojem veci trestného charakteru (aj správneho) musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domáhať sa práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru.

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná. Podľa čl. 154 c/ ods. 1 : Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd .

S poukazom na tieto skutočnosti tvrdil, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1, 3, v znení protokolu č. 11 v jeho neprospech, najmä uložený zákaz činnosti na dobu 13 mesiacov.

Domnieval sa, že u neho boli splnené všeobecné podmienky pre postup podľa § 84 zákona o priestupkoch.

Obidve rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné, neodôvodnené v rozpore s mierou jeho zavinenia a taktiež za neprimerané považuje výšku trestu, ktorý je pre neho oveľa vyšší ako v iných závažnejších prípadoch.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 19. januára 2012. Z dôvodov tohto vyjadrenia vyplýva, že sa pridržiava stanoviska, ktoré je obsahom napadnutého rozhodnutia, žalobca nebol ukrátený na svojich právach, preto svoje práva mohol využiť, pričom porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, preto uvedený priestupok nebolo možné riešiť v blokovom konaní.

Navrhol žalobcu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 O.s.p. spolu s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne opodstatnená.

Podľa ust. § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správy orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) , preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zaplatením pokuty 200 Eur, avšak nesúhlasí s trestom, resp. sankciou, ktorou mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobru 13 mesiacov, pretože nešlo o závažné porušenie zákona o cestnej premávke.

Podľa ust. § 253 ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Vzhľadom na zúženie žalobného dôvodu na písm. b/ výroku prvostupňového správneho rozhodnutia č. ORPZ-MI-ODI2-P-230/2011 zo dňa 01.06.2011, pokiaľ ide o zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 13 mesiacov, súd dospel k záveru, že je možné použiť moderačné právo, pokiaľ ide o rozsah použitej správnej úvahy podľa ust. § 22 ods. 2 písm. d/, teda za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým sa dopustí páchateľ iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a - i (§ 22 ods. 1) , podľa ktorého je možné s citovaním ust. § 22 ods. 2 písm. d/ uložiť pokutu od 60 do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol spôsobiť škodlivý následok z toho, že nemal platné evidenčné číslo, z uvedeného nie je možné vyvodiť, že by hrozili závažné následky v cestnej premávke, preto vozidlo inak bolo technicky spôsobilé na používanie v cestnej premávke. Vyplýva to zo stanoviska OR PZ zo dňa 5. septembra 2011, ktorý vyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 22. augusta 2010 o odklad výkonu právoplatného rozhodnutia o priestupku.

Zo zápisnice z objasňovania priestupku nevyplýva, že žalobca nemal v čase kontroly technický preukaz. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov za priestupok možno uložiť za a/ pokarhanie, za b/ pokutu, za c/ zákaz činnosti, za d/ prepadnutie veci.

V danom prípade pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch bola uložená v hornej hranici sankčného postihu 200 Eur a v polovičnej hranici zákazu činnosti na dobu 13 mesiacov, čo je neprimerané k spôsobu spáchania priestupku a jeho závažnosti, s poukazom na § 22 ods. 1 písm. j/ v nadväznosti na ust. § 137 ods. 2 písm. m/ zák. č. 8/2009 Zb. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S prihliadnutím na ust. § 12 ods. 1 a § 250j ods. 5 O.s.p. súd znížil sankciu uvedenú v ust. § 22 ods. 2 písm. b/ v časti výroku prvostupňového správneho rozhodnutia pod písmenom b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlo z 13 mesiacov na 6 mesiacov, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 posledná veta, podľa ktorého súd môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v súdnom poplatku 33 Eur z dôvodov, že s prihliadnutím na moderačné právo súdu bola sankcia za porušenie povinnosti v cestnej premávke znížená rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.