KSKE 7 S 93/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200805 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200805.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: U., Y..N..K.., F. Č..XXX, Y. Q. U., zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Moldavská cesta č.6, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova ul.2, Bratislava (predtým Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica) , o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/221/13243-67448/2011/990447-r, zo dňa 20.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný na základe zákona č.150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov a zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, podľa § 48 ods.5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu X. O. č.738/230/28527/10/Kaš zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1./ zákona č.511/1992 Zb. nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 32.502,50 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za uvedené obdobie v sume 136.936,80 Eur.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po rozsiahlom šetrení pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2009 u žalobcu zistil, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody uskutočňoval medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené na jeho osobu, ako konateľa obchodných spoločností, ako aj spoločníka v spoločnostiach D. Y. Y..N..K.., H. Y..N..K.., W. Y. Y..N..K.., W. Z. Y. Y..N..K.., ako aj spoločností U. Y..N..K... Kontrolou bolo zistené, že preprava sporného tovaru nebola uskutočnená, došlo iba k premiestneniu tovaru v rámci skladových priestorov Y. Q. U. na ploche 400 m2, patriacich spoločnosti D. Y. Y..N..K.., v ktorom mali všetky zainteresované spoločnosti uzatvorené zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Obdobne na manipuláciu s tovarom majú tieto spoločnosti uzatvorené zmluvy o nájme dopravného prostriedku, pracovného stroja zn. J.I.. Odvolávajúci sa daňový subjekt i väčšina ostatných spoločností prepojených na osobu J. T. nemajú vlastných zamestnancov, týchto si podľa vyjadrenia J. T. prenajímajú od taktiež jeho spoločnosti - H. Y..N..K... Konateľ odvolávajúceho sa daňovaného subjektu konal za ďalšie obchodné spoločnosti ako konateľ, vykonával v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno- výrobnými aktivitami týchto spoločností, nákupnej i predajnej ceny stanovoval sám na všetkých stupňoch reťazca.

Kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom období predaj drevených plotov v objeme 1170 kusov spoločnosti D. Y. Y..N..K.., čo vyfakturoval faktúrou č.19102009/BR zo dňa 19.10.2009 vo výške základu dane 720,00 Eur a 19 % DPH vo výške 136.936,80 Eur. J. T. ako konateľ spoločnosti D. Y. Y..N..K.. do zápisnice o ústnom pojednávaní č.738/320/3263/2010/Mihp zo dňa 18.2.2010 potvrdil nákup drevených plotov od odvolávajúceho sa, pričom sa vyjadril, že tovar prevzal on osobne, tovar bol prepravovaný v skladových priestoroch v Y. Q. U. Č..XXX strojmi J.I. a zamestnancami spoločnosti H. Y..N..K... Tovar bol použitý na ďalší predaj spoločnosti W. Z. Y. Y..N..K... Do zápisnice o miestnom zisťovaní č.738/320/27014/2010/Fze zo dňa 29.11.2010 ako konateľ spoločnosti D. Y. Y..N..K.. sa J. T. vyjadril, že spoločnosť W. Z. Y. Y..N..K.. kúpila tovar - drevené ploty za účelom ďalšieho predaja v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. K preprave tovaru sa vyjadril, že spoločnosť W. Z. Y. Y..N..K.. má prenajaté skladovacie priestory v spoločnosti D. Y. Y..N..K.. by sa tovar prekladal strojom J.I.. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a dospel k záveru, že nebol porušený zákon, pokiaľ ide o ust. § 51, § 49 ods.1 a ods.2 písm.a/ o DPH, § 71 zákona o DPH s poukazom na ust. § 15 a § 29 zákona č.511/1992 Zb.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd, v ktorej poukázal na ust. § 30 ods.1, 3 zákona č.511/1992 Zb., v nadväznosti na § 48 ods.6 cit. zákona. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné.

Ako je zrejmé z obsahu napadnutých rozhodnutí, ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. S takýmto konštatovaním žalobca nesúhlasí.

Správca dane, keďže nedisponuje žiadnym priamym ani nepriamym konkrétnym dôkazom, vyvracajúcim uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru a preukazujúcim, že k nemu nedošlo, jednoducho len konštatuje, že kontrolovaný subjekt nedostatočne preukázal uskutočnenie, plnenie a dodanie tovaru, taktiež s týmto sa kontrolovaný daňový subjekt nestotožňuje.

Nikde v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt v rozpore s ust. § 15 zákona č.511/1992 Zb. neposkytol súčinnosť pri vykonávaní daňovej kontroly, ani že by akýkoľvek správcom dane zákonným spôsobom požadovaný doklad absentoval alebo nebol odvolateľom predložený. Správca dane nikde v rozhodnutí neuvádza, ktorý konkrétny doklad absentuje a tým spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru.

Naopak, skutočnosť, že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie, nie je samo o sebe spôsobilá mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k uskutočneniu (neuskutočneniu) akéhokoľvek plnenia. Aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek argumentačná súvislosť medzi konštatovaním personálneho prepojenia a konštatovaním nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Nulový výsledok daňovej kontroly u dodávateľov má z tohto pohľadu oveľa väčšiu výpovednú hodnotu vo vzťahu k preukazovaniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia a tvrdenie správcu dane, že táto skutočnosť je irelevantná a na druhej strane personálna účasť jednej osoby je dostatočným dôkazom, nie je ničím iným, len účelovým hodnotením dôkazov. Z tohto dôvodu je záver žalovaného (osvojený výlučne z konštatácií správcu dane) , že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u svojich dodávateľov v zmysle § 19 ods.1 zákona o DPH, účelový a ničím neodôvodnený.

Žalobca bol pri daňovej kontrole šikanovaný.

Zamestnanci organizačne začlenení do odboru mimoriadnych kontrol Daňového riaditeľstva SR vykonali u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 a upravili stratu vykázanú žalobcom na zisk a základ dane, čo odôvodnili zistenými nedostatkami v účtovaní nákladov a výnosov.

V zmysle § 2 ods.2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je možné účtovať len o skutočných účtovných prípadoch, t.j. o skutočných nákladoch a výnosoch.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na jednej strane pre účely dane z pridanej hodnoty tvrdí, že zdaniteľné obchody neboli reálne vykonané a na druhej strane pre účely dane z príjmov išlo o reálny predaj tovaru a výnosu z tohto predaja majetku. Tento rozporný prístup žalovaného k žalobcovi vážne spochybňuje záver žalovaného aj v tomto žalobou napadnutom rozhodnutí, že obchody realizované žalobcom sa neuskutočnili a sú fiktívne.

Nezákonným postupom daňových orgánov pri kontrolách v reťazci subjektov personálne prepojených s osobou J. T., kde daňové orgány neuznávajú daň na vstupe podľa § 71 ods.6 zákona o DPH a ponechávajú daň na výstupe, čím dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľkonásobne prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty.

Ak žalovaný považoval dodávky za fiktívne, potom sa mal vysporiadať s námietkou žalobcu, že z rozsudku ESDC-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ust. § 71 ods.6 zákona o DPH. V ďalších žalobných dôvodoch žalobca poukázal na článok 2 ods.3 Ústavy SR ako aj § 2 ods.2, ako aj § 29 ods.2 zákona o správe daní.

Navrhol rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 27.12.2011. Vzhľadom na to, že dôvody uvedené v tomto vyjadrení sú totožné s dôvodmi, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd ich nebude opakovať v tomto rozhodnutí.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č.I/221/13243-67448/2011/990447-r zo dňa 20.6.2011, ktorým daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 32.502,50 Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 136.936,80 Eur.

Z protokolu č. 738/320/27272/2010/Sze zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že predmetom kontroly boli dve faktúry za október 2009, faktúra č.2710/2009/D zo dňa 27.10.2009, vystavená D. Y., Y..N..K.., T. U. Č..X za dodávku pilín v množstve 1710 m3, ďalej faktúra č.1910/2009/Tv zo dňa 19.10.2009, vystavená W. Y. Y..N..K.., S. za dodávku drevených plotov v množstve 1390 ks.

Dôvodom neuznania odpočtu dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr bola skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodných transakcií, čím nepreukázal, že dodávatelia fakturované obchodné transakcie zrealizovali a žalobca ich prijal na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu podľa § 19 ods.1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) . V žiadnom prípade nebolo preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva na odpočet dane podľa § 49 ods.1 a ods.2 zákona o DPH, preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane v celkovej výške 169.439,30 Eur.

Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je neodôvodnené a nepreskúmateľné a poukazuje na jeden z prvých žalobných dôvodov, a to personálne prepojenie konateľa obchodnej spoločnosti U.

Y..N..K.. s ostatnými obchodnými spoločnosťami, v rámci ktorých sa vykonávali obchodné transakcie s osobou konateľa týchto spoločností - J. T..

Súd konštatuje, že pokiaľ ide o deklarovanie zdaniteľných obchodov, uvedené je síce v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. pokiaľ ide o fakturáciu, avšak nie je v súlade s ust. § 19 ods.1 zákona o DPH, podľa ktorého: daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods.1 písm.c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Z administratívneho spisu zo žiadnych dokladov nevyplýva, že by žalobca preukázal reálne dodanie tovaru, na základe ktorého by mu vznikla daňová povinnosť, čo je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu dane. Pokiaľ ide o žalobnú námietku v súvislosti s odvedením dane u dodávateľov žalobcu z deklarovaných obchodných transakcií, k tom súd uvádza, že dodávatelia D. Y. Y..N..K.. a W. Y. Y..N..K.. za všetky zdaňovacie obdobia roku 2009 vykazovali vo svojich daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty nadmerné odpočty, ktoré si nárokovali vrátiť zo štátneho rozpočtu SR. Ani v jednom zdaňovacom období roku 2009 nevykázali vo svojich daňových priznaniach vlastné daňové povinnosti, ktoré by boli povinní odviesť do štátneho rozpočtu SR. Spoločnosť D. Y. Y..N..K.. vo svojich daňových priznaniach za rok 2009 nárokovala vrátiť nadmerné odpočty v celkovej sume 817.138,48 Eur, spoločnosť W. Y. Y..N..K.. nárokovala vrátiť nadmerný odpočet za rok 2009 v sume 3.356,50 Eur.

Podľa ust. § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ust. § 49 ods.2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods.2 až 4, 7 a 9 až 12,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Realizácia práva na odpočet dane podľa ust. § 51 zákona o DPH nastupuje až v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 49 citovaného zákona o DPH. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ako daňový subjekt, aby preukázal reálne splnenie deklarovaných faktúr, deklarované množstvo dodaných výrobkov zo sporných faktúr pre účely odpočtu DPH.

Z uvedeného dôvodu žalobca sa nemôže odvolávať na rozsudok ESDC-45498 a to z toho dôvodu, že ustanovenie § 71 ods.6 zákona o DPH v súlade s platnou smernicou rady 2006/112/EF hovorí o faktúre, alebo o inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry, ktorých predmet fakturácie neodráža skutočnosť. K uvedenému je potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ daňový subjekt vystaví odberateľskú faktúru, na ktorej bez toho, aby dodal fakturovaný tovar, túto odovzdá odberateľovi, ktorý si na jej základe následne uplatní odpočet dane z tejto faktúry, uvedené nie je možné považovať za elimináciu rizika strát na daňových príjmoch. Za elimináciu rizika strát na daňových príjmoch nie je možné považovať

ani tú skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, t.j., že vystavovatelia faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane, vysporiadali sumu dane uvedenú na týchto faktúrach.

V prípade vzniku fakturácie na základe formálnej dodávky tovaru, žalobca v takom prípade má možnosť postupovať podľa § 75 ods.7 zákona o DPH a urobiť nápravu podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie.

Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v predmetnej veci podľa ust. § 29 ods.1 a 2 zákona o správe daní, z ktorého vyplýva, že na strane daňového subjektu nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, nevznikla mu daňová povinnosť a tým aj právo na odpočet dane platiteľom, čo je reálne preukázané.

Žalobca porušil ust. § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH. Uvedené skutočnosti preukazuje šetrenie, ktoré sa uskutočnilo v obchodnej spoločnosti W. Y..N..K.. dňa 5.2.2010, 18.2.2010, 27.5.2010, 17.6.2010 a 29.11.2010, obdobne aj ostatné zmluvy, ako je nájomná zmluva medzi U. a D. Y. Y..N..K.., ďalej D. Y. Y..N..K.. a W. Y. Y..N..K.., ako aj zmluvy o nájme dopravného prostriedku J.I. uzavretá medzi spoločnosťou Q. - Y. E. Y..N..K.. a D. Y., ďalej zmluva o dielo uzavretá medzi H. Y..N..K.. a U. Y..N..K.. preukazujú iba to, že takéto zmluvy boli uzavreté, ale na základe nich sa reálne obchodné vzťahy neuskutočňovali.

Námietku žalobcu k podanej žalobe ohľadne zaťaženosti konateľa spoločnosti U. Y..N..K.. súd považoval za právne irelevantnú.

Podľa ust. § 29 ods.1 zákona o správe daní, daňový subjekt je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Daňovému subjektu táto povinnosť vyplýva aj z ust. § 15 ods.6 písm.e/ zákona o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno podľa vyššie citovaných ustanovení je na daňovom subjekte.

V konkrétnom prípade správca dane hodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na množstvo obchodných transakcií, ktoré podľa príslušných zmlúv do seba nezapadali, resp. podľa nich sa nepreukázala súvislosť v otázke dodania tovaru, teda preukázania vzniku daňovej povinnosti ani skutočnosť, že k reálnemu obchodu na základe deklarovaných súm podľa konkrétnych faktúr v zdaňovacom období október 2009, došlo.

K princípu proporcionality zakotvenej v § 2 ods.2 zákona o správe daní súd uvádza, že tento princíp je normatívne zakotvený v článku 52 ods.2 charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú základom právneho poriadku EÚ. Tento princíp proporcionality je rešpektovaný v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález č.PlÚS SR 3/00) .

Počas výkonu daňovej kontroly, ktorá v tomto konkrétnom prípade bola vykonávaná od 11.12.2009 a ukončená dňom 13.12.2010, keď protokol bol prerokovaný a doručený v zmysle ust. § 15 ods.12 zákona o správe daní, žalobca mal dostatočný časový priestor na predkladanie relevantných dôkazov na základe jeho tvrdenia aby si mohol splniť svoju zákonnú povinnosť o dodávke tovaru na základe deklarovaných skutočností, uvedených v sporných faktúrach.

Podľa § 15 ods. 5 písm.c/, ods. 6 písm.e/ zákona o správe daní, žalobca mal právo, ale aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety zákona, t.j. do 8 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o daňovej kontrole.

Zo zásady koncentrácie vyjadrenej v citovanom ustanovení zákona o správe daní nevyplýva, aby na neskôr predložené dôkazy správca dane nebol povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o daňovej povinnosti.

Žalobca skutočný nákup tovaru od už uvedených dodávateľov D. Y., Y..N..K.. a W. Y., Y..N..K.. preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi, pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval J. T., ktorý bol konateľom žalobcu, ako aj dodávateľských obchodných spoločností. Reálne uskutočnenie nákupov drevených pilín a drevených plotov žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali existenciu jeho režijných nákladov za dodávku elektrickej energie, vodné, stočné, nákladov na výkon prác cudzími zamestnancami, žalobca nemal žiadnych vlastných zamestnancov, nemal žiadne prostriedky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemal vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti žalobcu tak, ako to deklaroval v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty.

V rovnakom rozsahu nebola preukázaná ani existencia predpokladov v ekonomickej činnosti u dodávateľských obchodných spoločností D. Y., Y..N..K.. a W. Y. Y..N..K.., ktoré podľa podania žalobcu zo dňa 22.2.2010 pripojeného k odvolaniu žalobcu mali komodity, ktoré boli predmetom dodávateľských faktúr.

Podľa ust. § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby ) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., neúspešnému žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.