KSKE 7 Sd 2/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/2/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010200043 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010200043.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa O.. O. Š., F.. XX.E. XXXX, T. XXX XX Q., E. X, prechodne bytom 293 01 Mladá Boleslav, 17. listopadu 1452, Česká republika, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXXXX 314 X z 26. novembra 2009.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. XXXXXXX 314 X z 26. novembra 2009 odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) a podľa § 21, § 26, § 26a a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo 14. marca 2007.

Označené preskúmavané rozhodnutie odporkyňa vydala potom, čo Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. augusta 2008 č.k. 2Sd/128/2008-43 zrušil jej pôvodné rozhodnutie z 28. februára 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, poukazujúc na nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nedostatok jeho dôvodov.

V odôvodnení následne vydaného preskúmavaného rozhodnutia z 26. novembra 2009 vychádzala zo skutočností, že navrhovateľ si žiadosťou zo 14. marca 200, podanou prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia ako nositeľa sociálneho poistenia v Českej republike požiadal o priznanie starobného dôchodku zo sociálneho poistenia Slovenskej republiky od 14. marca 2007, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Uviedla, že po opätovnom posúdení veci a preskúmaní celého obsahu spisového materiálu a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Ústrednej evidencie Sociálnej poisťovne v Bratislave zistila nesplnenie podmienok u navrhovateľa pre priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázala na obsah potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 28. júna 2007 č. 65412009691906/13, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku a pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola

zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 5. októbra 1971 do 31. júla 1973, doba ďalšej služby od 1. augusta 1973 do 29. februára 1976 v I. kategórii funkcií a doba služby vojaka z povolania od 1. marca 1976 do 30. septembra 1992 v I. kategórii funkcií. Na základe uvedených skutočností od 1. októbra 1992 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý bol od 1. mája 1998 pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a od 1. júla 2002, t.j. odo dňa účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa považuje za výsluhový dôchodok podľa uvedeného zákona, pričom nárok na túto dávku navrhovateľovi trvá nepretržite. V súvislosti s navrhovateľom odpracovanou dobou v civilnom sektore v rozsahu 4 roky a 255 dní, t.j. ďalším období dôchodkového poistenia získanom navrhovateľom v uvedenom rozsahu v Slovenskej republike podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (deň nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení) odporkyňa uviedla, že predmetné obdobie dôchodkového poistenia bolo zaradené v III. kategórii a presný rozpis získaného obdobia dôchodkového poistenia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu a neoddeliteľnú súčasť preskúmavaného rozhodnutia z 26. novembra 2009. V reakcii na tvrdenie navrhovateľa, že jeho dôchodkový vek pre priznanie nároku na starobný dôchodok je 55 rokov, podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov odporkyňa poukázala na ustanovenia § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a znenie § 21 ods. 1, 3, § 26 ods. 1, § 26a ods. 1 a § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov tvrdiac, že navrhovateľ nesplnil právne podmienky pre priznanie starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky veku pre priznanie nároku na starobný dôchodok a taktiež nesplnenia právnej podmienky uvedenej v ustanovení § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v právnej nadväznosti na hore označené zákonné ustanovenia, a to preto, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali u navrhovateľa k 31. decembru 1999. Ďalej odporkyňa poukázala aj na znenie ustanovenia § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Keďže daná právna podmienka bola u navrhovateľa splnená, a to vzhľadom na dobu trvania služobného pomeru u navrhovateľa v rozsahu viac ako 20 kalendárnych rokov, navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý bol následne právne pretransformovaný na výsluhový dôchodok, tak ako to vyplýva z hore uvedených konštatovaní odporkyne v preskúmavanom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov dobu služobného pomeru, ktorú navrhovateľ ako profesionálny vojak získal pred 1. januárom 2004 nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, a to s poukázaním na ustanovenie § 255 ods. 5 a podporne aj na ustanovenie § 60 ods. 2 uvedeného zákona, pričom súčasne uvedenú dobu služobného pomeru nie je možné hodnotiť ani do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a to s poukázaním na ustanovenie § 21 ods. 3 uvedeného zákona. Vzhľadom na označené zistenia a právne závery z nich vyplývajúce odporkyňa konštatovala, že celá doba zamestnania, ktorá môže za použitia § 255 zákona o sociálnom poistení byť zhodnotená ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 iba doba zamestnania navrhovateľa v III. pracovnej kategórii, ktorú docielil v civilnom sektore v Slovenskej republike v rozsahu 4 roky a 255 dní. Nárok na starobný dôchodok zhodnocujúci uvedené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa však navrhovateľovi nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky dovŕšeného veku, pretože podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. k 14. 3. 2007 nedovŕšil vek 60 rokov a nesplnil ani podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26 ods. 1 uvedeného zákona (nedovŕšenie veku 65 rokov) a napokon navrhovateľovi nevznikol ani nárok na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.

II.

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 12.12.2009 tvrdil, že odporkyňa pri hodnotení ním uplatneného nároku dospela k nesprávnym právnym záverom. Tvrdil, že jednotný dôchodkový vek 62 rokov sa na jeho osobu nevzťahuje, je jedným z poistencov, ktorým sa do 31. decembra 2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. kategórie funkcií, získal potrebný počet rokov

poistenia v služobnom pomere, teda v tzv. preferovaných kategóriách zamestnaní, vykonávaním zamestnania v služobnom pomere po dobu dlhšiu ako 20 rokov sa zaradil medzi poistencov, s ktorými je zákonne spojená výhoda v určení dôchodkového veku a vzhľadom na uvedené objektívnym právom pre posúdenie jeho nároku je zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje takýmto poistencom znížiť dôchodkový vek (spravidla na 55 a 58 rokov veku) a pretože nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie dostávajú podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachované do 31. decembra 2023 zostáva zachovaný aj nárok na zníženie dôchodkového veku . Splnil preto podľa jeho názoru právne podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

III.

V priebehu súdneho prieskumného konania na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach konaným 24. septembra 2010 navrhovateľ uviedol, že chce doplniť svoju argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku z 12. 12. 2009 v tom smere, že už požíva status starobného dôchodcu, ktorý mu bol priznaný v Českej republike. Na základe rozhodnutia Ministerstva obrany Českej republiky, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 520314373/SD/2007, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok podľa práva platného v Českej republike sa považuje za starobného dôchodcu v rámci právneho priestoru Európskej únie a podľa jeho názoru odporkyňa má iba vychádzať z tohto jeho statusu a sekundárne mu priznať aj pomernú časť nároku na starobný dôchodok, ktorá mu vyplýva z obdobia dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky. Do tohto obdobia navrhovateľ zahŕňa aj obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, t.j. obdobie rokov 1971 až 1992. Ďalej uviedol:

Navrhujem, aby súd uložil odporkyni povinnosť platiť diferenčný doplnok, resp. vyrovnávaciu dávku, mám tým na mysli starobný dôchodok, a to v tom rozsahu, ktorý by mi prináležil, keby som bol občanom Českej republiky. Namietam preto v konaní istý diskriminačný následok, ktorý nastal tým, že nie som občanom Českej republiky v zmysle Českých koordinačných predpisov a podľa mňa mi preto prináleží isté vyrovnanie zo strany Slovenskej republiky. Záverom preto navrhujem súdu, aby pre posúdenie v danej veci uplatnil Európske právo a pritom vychádzal z obsahu vykonaného dokazovania. Záverom chcem zdôrazniť, že nároky ktoré som si uplatnil vo vzťahu k odporkyni teraz, t. j. v tomto štádiu konania už uplatňujem a upresňujem na základe iných právnych skutočností, t. j. žiadam, aby mi boli priznané na základe Európskych koordinačných predpisov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia.

V písomnom vyjadrení z 21.2.2011 navrhovateľ obsahovo zhodne s právnou argumentáciou uvedenou v zápisnici z pojednávania z 24. septembra 2010 tvrdil, že odporkyňa v rozhodnutí z 26. novembra 2009 nezodpovedala otázky, prečo ho nepovažuje ako osobu zamestnanú v Českej republike poberajúcu dielčený starobný dôchodok za účastníka Európskeho právneho systému a za starobného dôchodcu aj na Slovensku a teda prečo nerešpektuje aj vnútroštátne právo. Poukázal na Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a ďalšie európske právne normy, z obsahu ktorých vyvodil záver, že ak je zamestnancom uznaným v Českej republike ako starobný dôchodca, tak sa zároveň považuje za starobného dôchodcu aj v Slovenskej republike. Žiadal o aplikáciu zásady rovnakého zaobchádzania, zásady spočítavania obdoby a zásady uplatniteľnosti jednej legislatívy v preskúmavanej právnej veci a tvrdil, že rozdielnosť priznaných práv v oboch štátoch je škodlivým následkom a znevýhodnením mojej osoby oproti tomu stavu, kedy som sa voľne nepohyboval a prebýval len v jednom štáte. Ďalej uviedol:

Preto uplatňujem svoje právo na vyrovnanie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia na úroveň vypočítaného plného starobného dôchodku tak, ako keby som pracoval iba v jednom členskom štáte EÚ a to konkrétne v ČR.

Žiadam súd, aby svojim rozhodnutím odstránil škodlivú rozdielnosť v priznaných právach mojej osobe a zabezpečil vyrovnanie uplatnením tzv. diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky . Pre praktické uplatnenie to znamená, že ak štát s primárnym právom, ktorým je v mojom prípade ČR, platí dávky vo výške 2 013,-Kč, ustanovenej svojou vnútroštátnou legislatívou a v prípade, že druhý dotknutý štát EÚ,

ktorým je SR, svojimi kompetentnými orgánmi výplatu týchto náležitých dávok pozastavil, resp. nepriznal ich vyplácanie, že to je ten prípad, kedy vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky príslušnej osobe na pokrytie rozdielu. Ja som takou osobou. Som osobou splňujúcou zákonné podmienky Európskeho právneho systému a preto som oprávnený poberať plnohodnotnú dávku zo sociálneho poistenia.

Žiadam, aby sa postupovalo aj podľa najnovších koordinačných predpisov krajín Európskej únie, ktorými sú nariadenie č. 883/2004 a nariadenie č. 987/2009. To sú predpísané a záväzné normy, ktoré upravujú posudzovanie práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, resp. iných vzťahov v oblasti sociálneho poistenia. Z nich tiež vyplýva, že poberateľ starobného dôchodku v jednom členskom štáte sa považuje za poberateľa starobného dôchodku v ďalšom členskom štáte. Avšak odporkyňa ich nezobrala do úvahy. Obsahovo zhodne argumentoval navrhovateľ aj v písomnom podaní z 15.10.2011, v ktorom žiadal, aby súd odstránil škodlivú rozdielnosť v jemu priznaných právach priznaním tzv. diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky alebo priznaním starobného dôchodku odpovedajúceho nevyužitým dobám poistenia .

IV.

Odporkyňa v písomných vyjadreniach k opravnému prostriedku z 13.1.2010 (č.l. 3-10 spisu) z 8.11.2010 (č.l.30-31 spisu) a z 12. 7. 2011 (č.l. 37-40 spisu) zotrvala na právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 26. novembra 2009 a zároveň reagovala aj na tvrdenia navrhovateľa prednesené v priebehu súdneho prieskumného konania. V doplňujúcom vyjadrení z 8.11.2010 odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k 14. marcu 2007, na ktorý si uplatnil nárok žiadosťou z rovnakého dňa nevznikol, pretože nedovŕšil dôchodkový vek a vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 26. novembra 2009 neprichádza do úvahy ani určenie čiastkového starobného dôchodku, tak ako to uviedol navrhovateľ na pojednávaní 24. septembra 2010.

Reagujúc na písomné podanie navrhovateľa z 21.2.2011 (č.l.33-35 spisu) odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení z 12.7.2011 uviedla:

Podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na základe uvedeného s poukazom na oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len Dohovor č. 128 ) má tento prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

V súlade s čl. 15 Dohovoru č. 128 je krytou sociálnou udalosťou prežitie ustanoveného veku. Predpísaný vek nesmie presahovať 65 rokov.

S poukazom na čl. 30 Dohovoru č. 128 vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky.

Z uvedeného vyplýva, že je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho zákonodarstva ustanoviť podmienky, pri splnení ktorých vznikne nárok na dôchodkovú dávku (pri súčasnom rešpektovaní čl. 15 Dohovoru č. 128) .

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon ) v § 65 ustanovuje dôchodkový vek 62 rokov, ak zákon neustanovuje inak. Inak je ustanovené v § 274 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce

zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Takýmto nárokom je aj možnosť zníženia dôchodkového veku.

Zároveň však zákon č. 461/2003 Z. z. v § 255 ods. 5 ustanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2023, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Z potvrdenia Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č. 65412009606/13 z 24. júla 2007 vyplýva, že navrhovateľovi bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba od: 5. októbra 1971 do 31. júla 1973 (ZVS) , od 1. augusta 1973 do 29. februára 1976 (I. kategória funkcií) a od 1. marca 1976 do 30. septembra 1992 (I. kategória funkcií) .

Uvedenú dobu navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Ako sme už podrobne rozviedli v našom písomnom vyjadrení z 13. januára 2010, obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok podľa 65 zákona, a to s poukazom na znenie § 255 ods. 5 zákona a podporne aj na znenie § 60 ods. 2 zákona a súčasne uvedenú dobu služobného pomeru nie je možné hodnotiť ani do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb. ) , a to s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.

V civilnom zamestnaní, t.j. vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia navrhovateľ vykonával len zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, preto mu nároky vyplývajúce zo zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií nie je možné priznať, a teda navrhovateľ nemá nárok na zníženie dôchodkového veku, ktorý je podľa platných a účinných právnych predpisov Slovenskej republiky 62 rokov veku.

V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

S poukazom na doteraz uvedené zákon č. 461/2003 Z. z. neumožňuje navrhovateľovi priznať znížený dôchodkový vek ani s ohľadom na § 174 zákona č. 100/1988 Zb., preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok k 14. marcu 2007 správne zamietnutá.

Vzhľadom na doteraz uvedenú skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky je v dôchodkovej záležitosti navrhovateľa právne bezvýznamná. Ustanovenie dôchodkového veku a podmienky hodnotenia dôb zamestnania je v kompetencii českého zákonodarcu.

Sociálna poisťovňa rešpektuje, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku z Českej republiky, avšak táto skutočnosť automaticky neznamená, že spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa možnosti priznania predčasného starobného dôchodku, nakoľko sú podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky aj pre túto možnosť, uvádzame nasledovné:

Navrhovateľ žiadosťou zo 14. marca 2007 požiadal o starobný dôchodok na základe čoho bol posudzovaný jeho nárok na starobný dôchodok. Podmienky nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok nie sú totožné, preto tvrdenie navrhovateľa o splnení podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok nie je ničím podložené. Navrhovateľ k dnešnému dňu nepožiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku, preto jeho nárok na predčasný starobný dôchodok Sociálna poisťovňa neposudzovala.

Navrhovateľ v podaní z 21. februára 2011 ďalej žiada, aby sa jeho nároky posudzovali podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré v zmysle čl. 91 a s poukazom na čl. 97 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004, nadobudlo účinnosť od 1. mája 2010.

Keďže nárok navrhovateľa na starobný dôchodok sa v zmysle jeho žiadosti posudzuje k 14. marcu 2007, použitie nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je vylúčené. K 14. marcu 2007 bolo účinné nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.

Nakoľko však navrhovateľ nesplnil podmienku dovŕšenia dôchodkového veku, ktorej ustanovenie je vo výlučnej kompetencii slovenského zákonodarcu, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá podľa zákona č. 461/2003 Z. z., resp. podľa zákona č. 100/1988 Zb.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa tzv. diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky uvádzame, že žiadny zákon Sociálnej poisťovni neukladá za súčasného stavu povinnosť takúto dávku vyplácať. Pre úplnosť poznamenávame, že ak navrhovateľ v budúcnosti splní podmienky nároku na dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa pristúpi k určeniu sumy tejto dávky, podľa toho, či s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu alebo aj bez takého prihliadnutia. V prípade že uvedená podmienka bude splnená len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu alebo aj bez takého prihliadnutia. V prípade, že uvedená podmienka bude splnená len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu, suma dávky bude určená obdobným spôsobom, ako bola navrhovateľovi určená rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku Ministerstva obrany Českej republiky, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, t.j. z teoretickej sumy dôchodku sa určí jej pomerná časť. K uvedenému však dôjde až p splnení zákonných podmienok nároku na tú ktorú dávku.

Navrhovateľ k 14. marcu 2007 nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, pretože ku dňu, od ktorého žiada starobný dôchodok priznať, nedovŕšil dôchodkový vek.

Pre úplnosť na záver dodávame, že pokiaľ navrhovateľ namieta, že je diskriminovaný, poukazujeme na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené článkom 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia (pozri Thlimmenos v. Grecko, č. 25735/94, rozsudok zo 6. apríla 2000, ods. 44) . V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by s ním Sociálna poisťovňa zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

V.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Pre právne posúdenie veci bolo z pohľadu súdu kľúčovým, vychádzajúc z dôvodov uvedených navrhovateľom v opravnom prostriedku a obsahu jeho argumentácie v priebehu súdneho konania, vyvodiť právne závery z dvoch navrhovateľom nastolených právnych otázok. V prvom rade bol súd povinný skúmať, či vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci navrhovateľ splnil právne podmienky pre priznanie starobného dôchodku v akejkoľvek jeho právnej forme podľa slovenského vnútroštátneho práva, t.j. podľa právnych predpisov účinných ku dňu podania žiadosti navrhovateľa zo 14.3.2007, ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 26.11.2009, resp. aj ku dňu vydania rozhodnutia súdu v preskúmavanej právnej veci. V druhom rade bol súd povinný zaoberať sa aj ďalšou argumentáciou navrhovateľa, ktorý počnúc obsahom zápisnice o jeho výsluchu na pojednávaní 24. septembra 2010 zvýrazňoval európsko-právny rozmer uplatneného nároku a v konečnom dôsledku tvrdil, zrejme vedomý si nesplnenia právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky, že mu má byť priznaný tzv. diferenčný doplnok - vyrovnávacia dávka k starobnému dôchodku priznanému podľa práva platného v Českej republike.

Pri riešení prvej z uvedených právnych otázok (splnenie podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky) súd vychádzal zo zákonných podmienok pre danú dôchodkovú dávku upravených v zákone o sociálnom poistení a zákone č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, s prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi účastníkmi konania nie je sporným, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., na ktorý sa právne pretransformoval výsluhový príspevok priznaný navrhovateľovi podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, a to od 1. októbra 1992. Pre účely výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 5. októbra 1971 do 31. júla 1973, doba ďalšej služby od 1. augusta 1973 do 26. februára 1976 a doba služby vojaka z povolania od 1. marca 1976 do 30. septembra 1992. Výsluhový dôchodok sa navrhovateľovi vypláca doposiaľ.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, lebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Predovšetkým s poukázaním na nespornú skutočnosť, ktorou je u navrhovateľa splnenie právnych podmienok pre jemu vyplácaný výsluhový dôchodok zo špeciálneho právneho dôchodkového systému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v platnom znení a vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd jednoznačne zhodne s odporkyňou konštatuje, že obdobie rokov 1971 až 1992 zhodnotených navrhovateľovi pre účely výsluhového dôchodku, nie je možné duplicitne započítať ako dobu dôchodkového poistenia zhodnotiteľnú aj vo všeobecnom právnom systéme dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Právna prekážka uvedená v citovanom ustanovení § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v právnej nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a ďalšie zákonné ustanovenia citované v preskúmavanom rozhodnutí z 26. novembra 2009 jednoznačne podľa názoru súdu vylučuje možnosť zhodnotenia hore uvedeného obdobia pre účely nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení totiž za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, iba ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Z celkového obdobia dôchodkového poistenia získaného na území Slovenskej republiky preto podľa obsahu dávkového spisu odporkyne zostalo u navrhovateľa nezhodnoteným iba obdobie 4 rokov

a 255 dní odpracovaných v III. pracovnej kategórii, tak ako to napokon vyplýva aj z písomného podania Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 28. júna 2007, ktorý je súčasťou administratívneho spisu odporkyne, samotnej žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo 14.3.2007, ako aj z ďalších listinných dôkazov. Právny nárok na započítanie tohto obdobia dôchodkového poistenia u navrhovateľa pre účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. je však nevyhnutné posudzovať v kontexte všetkých právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku, resp. pomerného starobného dôchodku vrátane právnej podmienky dosiahnutého veku žiadateľa o dôchodok. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nevznikol, pretože k 14. marcu 2007 nedovŕšil potrebný vek 60 rokov, a súčasne z dôvodu nedovŕšenia potrebného veku (65 rokov) k 14. decembru 2007 mu nevznikol ani nárok na pomerný starobný dôchodok podľa § 26 ods. 1 uvedeného zákona a taktiež z dôvodu nedovŕšenia veku 60 rokov k 14. marcu 2007 navrhovateľovi nevznikol ani nárok na pomerný starobný dôchodok vojaka podľa § 26a ods. 1 uvedeného zákona. K obsahu danej právnej argumentácie súd v ďalšom poukazuje na vyčerpávajúci obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 26. novembra 2009. Na dôvažok súd poznamenáva, že pokiaľ ide o posudzovanie otázky splnenia právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka (§ 21 ods. 1 písm. e) , § 26 ods. 1, § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov) navrhovateľ v opravnom prostriedku, ani v priebehu súdneho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali závery správneho orgánu o ním uplatnenom nároku.

Pokiaľ ide o druhú časť právnej argumentácie navrhovateľa zvýrazňujúcu potrebu preskúmania rozhodovacej činnosti odporkyne v danej právnej veci v právnom kontexte práva EÚ, súd predovšetkým poukazuje na obsah doplňujúceho vyjadrenia odporkyne z 12.7.2011 citovaného v odôvodnení tohto rozsudku, s ktorým sa súd plne stotožnil.

K veci súd zároveň v danom právnom kontexte považuje za nevyhnutné uviesť nasledovne:

Slovenská republika a Česká republika uzatvorili dňa 29. októbra 1992 zmluvu o sociálnom zabezpečení (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 318/1994 Z.z.) .

Podľa čl. 20 ods. 1 uvedenej zmluvy doby zabezpečenia získaná pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený aj v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, čo je v prípade navrhovateľa nesporné, posudzovanie jeho nároku na dôchodok bude v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 od 1. mája 2004 s Českou republikou. V rámci skúmania nárokov poistenca na priznanie dôchodkových dávok na území Slovenskej republiky je rozhodujúcou právna skutočnosť, že ak poistenec nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, alebo koordinačného nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na obdobie podľa právnych predpisov druhého štátu.

Z rozhodnutia Ministerstva obrany Českej republiky Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha zo 4. júla 2007 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi nesporne vyplýva, že navrhovateľ je v Českej republike poberateľom starobného dôchodku, a to na základe dôb dôchodkového poistenia dosiahnutých navrhovateľom na území Českej republiky.

Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle koordinačných nariadení EÚ označených v odôvodnení tohto rozsudku má medzištátna zmluva Slovenskej republiky a Českej republiky z 29. októbra 1992 v článkoch 12, 20 a 33 prednosť pred Koordinačnými nariadeniami (príloha III. nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71) .

Z uvedeného v preskúmavanej právnej veci podľa názoru súdu vyplýva, že tzv. čiastkovanie dôchodkov a započítanie obdobia dôchodkového poistenia získaného navrhovateľom na území Slovenskej republiky v rozsahu 4 roky a 255 dní, v rámci všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia prichádza u navrhovateľa do úvahy, avšak až po splnení ďalších právnych podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných na území Slovenskej republiky, vrátane právnej podmienky dosiahnutia veku žiadateľa o dôchodok.

Súd napokon k obsahu právnej argumentácie navrhovateľa v priebehu súdneho konania, predovšetkým reagujúc na obsah jeho písomných podaní z 21. 2. 2011 a 15.10.2011 (č.l.33-35 a č.l. 44) poznamenáva, že odporkyňa ako orgán verejnej správy riadiaca sa Ústavou Slovenskej republiky a právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky, vrátane právnych noriem EÚ, ktoré majú v zmysle článku 7 ods. 2, 4,5 a článku 154c ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami a sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, môže vydávať iba také rozhodnutia, ktoré majú medzinárodno-právny, ústavno-právny, ako aj zákonný základ. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo zákona o sociálnom poistení, zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ani z inej právnej normy platnej na území Slovenskej republiky, ale taktiež aj z Koordinačných nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EHS) nevyplýva z hmotno-právneho hľadiska právna možnosť odporkyne vydať rozhodnutie o priznaní právnou normou nedefinovaného diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky , tak ako to navrhol navrhovateľ v priebehu súdneho prieskumného konania.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vecne správne, a preto postupom podľa § 250q ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odporkyne z 26. novembra 2009 potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.