KSKE 8 CoP 101/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 101/2012

KS v Košiciach, dátum 25.09.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 101/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222156 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210222156.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného K.. S. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. na I. ulici č. X proti povinnej K.. S. I. - Z. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v J. na V. ulici č. X v konaní o výkon rozhodnutia o úpravu styku oprávneného s maloletým S. O. I. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 25.11.2011 č.k. 27Em 5/2010-31 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na výkon rozhodnutia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil matke pokutu za dobrovoľné neplnenie rozhodnutia Okresného súdu Košice II z 23.11.2009 č.k. 43C 91/2007-195 o úprave styku 60 € za nerealizovaný styk 5.1.2011 a 60 € za nerealizovaný styk 2.2.2011, ktoré je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná (matka dieťaťa) s návrhom, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil ako nedôvodné. Uviedla, že 5.1.2011 boli zimné prázdniny, ktoré s maloletým trávila vo Vysokých Tatrách v termíne od 3.1.2011 do 6.1.2011, o čom predložila potvrdenie z hotela Atrium vo Vysokých Tatrách. Túto skutočnosť oznámila otcovi maloletého dostatočne včas 4.1.2011 o 14.57 hod., kedy mu poslala SMS správu na jeho mobilné telefónne číslo a súčasne mu navrhla dve alternatívy náhradného termínu na stretnutie s maloletým. Túto možnosť otec maloletého nevyužil. Uviedla, že od 10.1.2011 do 1.2.2011 bola v dôsledku autohavárie práceneschopná a o tejto skutočnosti rovnako informovala otca maloletého a žiadala ho, aby v tomto období jej fyzickej indispozície pomohol v starostlivosti o dieťa a ponúkla mu možnosť zobrať maloletého k sebe aj na niekoľko dní. Ani tento návrh otec žiadnym spôsobom neakceptoval a nevyužil danú situáciu na to, aby strávil s maloletým viac času nad rámec vyhradených dní súdnym rozhodnutím. Ku styku, ktoré malo byť 2.2.2011 uviedla, že sa maloletý riadne zúčastnil vyučovacieho procesu a v poobedňajších hodinách od 15.00 hod. do 18.00 hod. nácviku v detskom divadielku Divadielko pod Vežou , ktoré je každú stredu a na ktoré ho otec nosí a následne vyzdvihuje. Nemá žiadnu vedomosť, že by to takto nebolo aj 2.2.2011. Je presvedčená, že na uloženie pokuty nebol dôvod a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. návrh oprávneného zamietol ako nedôvodný.

Vo vyjadrení k odvolaniu oprávnený (otec dieťaťa) uviedol, že zimné prázdniny trvali od 23.12.2010 do 9.1.2011, preto styk s maloletým sa mohol 5.1.2011 zrealizovať pri dôslednejšom plánovaní prázdnin zo strany povinnej, pretože pobyt vo Vysokých Tatrách mohla určiť na obdobie od 6.1.2011 do 9.1.2011, čím mohlo dôjsť k bezproblémovej realizácii styku s maloletým, ale zjavne by to chcelo viac ústretovosti zo strany matky. Keďže k mareniu výkonu rozhodnutia súdu preukázateľne došlo, odvolanie považuje za nedôvodné. Súčasne konštatoval, že povinná navrhla náhradné termíny v čase, keď už bola s maloletým odcestovaná. Konštatoval, že mu zmarila jeho plány, ktoré mal so synom v danom čase a navyše

mu náhradné termíny neponúkla po vzájomnej dohode, resp. s ohľadom na jeho pracovné a rodinné povinnosti. Uviedol, že jeho chybou došlo k nesprávnemu označeniu dátumu nerealizovaného styku 2.2.2011, pretože styk s maloletým sa nerealizoval 2.3.2011.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa ust. § 272 ods. 2 O.s.p., pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže na neho predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia požiadať príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov, najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 273 ods. 1 O.s.p., ak výzva sudcu podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie podľa § 272 O.s.p. pokutu. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale nerozhodol správne, keď návrhu oprávneného (otca dieťaťa) na nariadenie výkonu rozhodnutia uložením pokuty povinnej (matke dieťaťa) vyhovel. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k neplneniu povinnosti povinnej (matky dieťaťa) vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým synom 5.1.2011 a 2.2.2011, t.j. v termínoch, ktoré otec dieťaťa označil v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, ako termíny, v ktorých sa styk nerealizoval, dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 273 ods. 1 O.s.p.) zamietol. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že v priebehu zimných prázdnin od 3.1.2011 do 6.1.2011 (štyri dni) bola matka aj s maloletým synom na rekreačnom pobyte v hoteli Atrium vo Vysokých Tatrách a túto skutočnosť otcovi oznámila a navrhla mu dve alternatívy náhradného stretnutia s dieťaťom, ale otec túto možnosť nevyužil. Z obsahu odvolania povinnej (č.l. 39-41) a z vyjadrenia oprávneného (č.l. 59-60) rovnako nepochybne vyplýva, že 2.2.2011 sa otec stretol s maloletým S. O. a tento styk bol realizovaný zjavne podľa zaužívaných pravidiel dohodnutých rodičmi dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že otec sa mal stretnúť s maloletým synom 5.1.2011, ktorý deň pripadol na stredu, kedy podľa právoplatného rozhodnutia súdu je oprávnený byť s dieťaťom po dobu štyroch hodín (od 15.00 hod. do 19.00 hod.) a rekreačný pobyt maloletého počas zimných prázdnin vo Vysokých Tatrách (3.1.2011 - 6.1.2011) trvajúci 4 dni, nemožno vzhľadom na tento nepomer bez ďalšieho považovať za marenie výkonu rozhodnutia, ak matka včas navrhla náhradu nerealizovaného styku po návrate z rekreačného pobytu a pokiaľ otec túto možnosť nevyužil, resp. neprejavil záujem smerujúci k určeniu (dohodou) pre neho prijateľného náhradného termínu. Zistené skutkové okolnosti dovoľujú skôr záver, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie a snažili sa o vyrovnané a spravodlivé riešenie eventuálnych náhradných termínov styku, rešpektujúc podstatné okolnosti ich osobného a pracovného života. Odvolací súd tiež poznamenáva, že ostatnými skutkovými okolnosťami tvrdenými oprávneným (otcom dieťaťa) vo vyjadrení k odvolaniu povinnej (matky dieťaťa) sa nezaoberal, pretože podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová