KSKE 8 CoP 226/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 226/2011

KS v Košiciach, dátum 24.01.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 226/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/226/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510210474 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510210474.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. X. P., X. M. XXX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Mattovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej 18 proti odporcovi K. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. X. P., X. M. XXX/X zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Jurgovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Poproči na Slnečnej 33 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. L. nar. XX.XX.XXXX a maloletej F. L. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach Staničné námestie 9 o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 13.4.2011 č.k. 7C 182/2010-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. G. L. nar. XX.XX.XXXX a pre mal. F. L. nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 13.4.2011 č.k. 7C 182/2010-104 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu a na čas po rozvode schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti G. nar. XX.XX.XXXX a F. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) , ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok, odporcu (otca) zaviazal prispievať na výživu mal. G. 80 € mesačne a mal. F. 60 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov a o trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je dohoda rodičov o styku otca s maloletými deťmi G. a F. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 16,00 hod., počas letných prázdnin od 9.7. do 15.7. a od 15.8. do 21.8. od 9,00 hod. prvého dňa do 18,00 hod. posledného dňa styku, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od štvrtku od 16,00 hod. do pondelka do 18,00 hod. a každý párny rok počas Vianoc od 23.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec (odporca) s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a určil výživné na čas po rozvode pre mal. G. 50 € mesačne a pre mal. F. 40 € mesačne. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil podstatnú zmenu jeho majetkových pomerov od vyhlásenia napadnutého rozsudku spočívajúcu v tom, že opustil spoločnú domácnosť a zadovážil si bývanie v 2-izbovom byte, za ktoré uhrádza nájomné 189 € mesačne a na základné zariadenie novej domácnosti vynaložil jednorazovo sumu 412 € na nákup chladničky, mikrovlnej rúry a vysávača. Konštatoval, že jeho príjem za obdobie posledného polroka značne klesol na priemernú sumu okolo 300 € a v najbližších mesiacoch nie je možné očakávať rast príjmu, preto si hľadá lepšie platené zamestnanie. Poukázal na to, že po zaplatení súdom určeného

výživného pre maloleté deti spolu 140 € ostáva mu cca 150 € na mesiac a bez finančnej podpory rodičov nie je schopný si zabezpečiť bývanie a stravu.

Matka (navrhovateľka) vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedla, že otec detí sa ihneď po rozvode manželstva odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prenajal si byt so svojou novou partnerkou, hoci mohol prechodne bývať u svojich rodičov za iných podmienok, čím uprednostnil svoj nový život a pohodlie, ktoré si rád dopraje, pred potrebami svojich detí. Vyjadrila názor, že na dočasné zníženie príjmov otca by súd nemal pri rozhodovaní prihliadať. Domnieva sa, že možnosti a schopnosti otca nezodpovedajú ním prezentovaným príjmovým pomerom a je viac než pravdepodobné, že má aj iný, zrejme neoficiálny zdroj príjmov, čo žiaľ nevie preukázať. Návrh otca na zmenu rozhodnutia a určenie výživného pre mal. G. 50 € a pre mal. F. 40 € mesačne je pre ňu neakceptovaľný vzhľadom na vek a opodstatnené potreby maloletých detí.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca (odporcu) uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 80 € mesačne pre mal. G., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2,66 € a výživné 60 € mesačne pre mal. F., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2 €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Pomery otca (odporcu) , na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 80 € mesačne pre mal. G. a 60 € mesačne pre mal. F. a je nepochybné, že práve matka (navrhovateľka) dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu nevyhnutnú a prospešnú pre ich fyzický a duševný vývoj a podiel matky, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti, je rozhodne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) , ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je schopný si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otcom zvolená forma bývania a súvisiace poplatky (189 €) v čase sťaženej životnej situácie otca (pokles

príjmu) dovoľuje záver, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú lepšie, ako ich sám prezentuje. Ďalšie odvolacie námietky otca tvorili jeho obranu už v prvostupňovom konaní a s nimi sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal, preto v tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloleté deti G. a F. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.