KSKE 8 CoP 247/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/247/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211916 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212211916.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. M. nar. XX.X.U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dieťaťa rodičov: P. M. nar. U..XX..U. bývajúcej v K. na W. ul. č. X a Ing. Q. M. nar. XX.X.U. bývajúceho v K. na Q. ul. č. X v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o povolenie obnovy konania o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 21.5.2012 č.k. 27P 88/2012-13 a uzneseniu z 21.5.2012 č.k. 27P 88/2012-13 o ustanovení kolízneho opatrovníka takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie o zamietnutí návrhu z 21.5.2012 č.k. 27P 88/2012-13 a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka pre mal. Q. M. nar. XX.X.U. z 21.5.2012 č.k. 27P 88/2012-13.

o d ô v o d n e n i e :

Súd napadnutým uznesením z 21.5.2012 č.k. 27P 88/2012-13 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd prvého stupňa predbežným opatrením zastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.8.2011 č.k. 23P 217/2009-148, nariadil obnovu konania vo veci zvýšenia výživného na mal. Q. a zaviazal ho platiť výživné 45 € mesačne.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o obnovu konania v plnom rozsahu vyhovel. Súčasne uviedol, že konajúca sudkyňa predmetným rozhodnutím mu zabránila uplatniť si svoje ústavné právo, kedy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a rozhodla neobjektívne, z pomsty a bez objektívneho zistenia skutkového stavu. Konštatoval, že vydaním rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu len preukázala, že Slovenská republika nie je právny štát, pretože rozhodnutie postavila nad úroveň Ústavy Slovenskej republiky a tak isto ako sudkyne konajúce v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa maloletého, neúplne zistila skutkový stav veci a neobjektívne ho vyhodnotila, nezabezpečila objektívne dôkazy ani zo strany matky, ale spôsobom šikanovania a perzekúcie jeho osoby požadovala od neho nové a nové informácie.

Otec maloletého podal odvolanie aj proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka z 21.5.2012. Uviedol, že predmetné rozhodnutie súdnej úradníčky považuje za absolútny blud, hrubý nezmysel, pretože počas roka kolízny opatrovník nemá žiaden právny titul vplývať na výchovu jeho syna, ani sa o ich syna nestará, na základe čoho považuje uvedené rozhodnutie za fiktívny a klamlivý krok zo strany súdu, aby preukazoval, aký je dôležitý. Zdôraznil, že v čase, keď on bol nezamestnaný, nedostal od tejto inštitúcie žiadnu pomoc, ani finančnú podporu na živobytie a vtedy úrad práce nezaujímalo, čo bude maloletý syn jesť a z čoho on bude platiť výživné. Žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie o

ustanovení kolízneho opatrovníka, pretože on ani jeho syn nebude rebríkom pre štátnych úradníkov na fiktívne vykazovanie ich pracovnej činnosti a dôležitosti.

Matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnuté uznesenia spolu s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na zastavenie účinnosti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.8.2011 č.k. 23P 217/2009-148 a nariadenie predbežného opatrenia vo veci návrhu na obnovu konania. Odvolací súd dodáva , že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, zabezpečovacia funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v jej schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, ako aj už v začatom konaní v súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p. vymedzuje dve základné skutkové podstaty, pre ktoré môže byť predbežné opatrenie nariadené pred začatím konania a to, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Odlišne § 102 O.s.p. počíta s nariadením predbežného opatrenia už v začatom konaní len vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania. Nezahŕňa teda situáciu, že by bolo inštitútom predbežného opatrenia rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým je obnova konania po právoplatnom rozhodnutí súdom. Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia predbežné opatrenie vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Z uvedeného výkladu je nepochybné, že nariadením predbežného opatrenia môže súd rozhodnúť, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov. Preto z hľadiska procesného nebolo možné rozhodnúť, tak konajúcim súdom ako ani odvolacím súdom, o nariadení predbežného opatrenia v konaní o povolenie obnovy konania. Podľa ust. § 228 ods. 1 právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Z uvedeného je zrejmé, že predbežné opatrenie a obnova konania sú procesné inštitúty, ktorých účel je zásadne odlišný a z procesného hľadiska nie je možné rozhodnúť predbežným opatrením o návrhu na povolenie obnovy konania. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odvolaní obmedzil na skonštatovanie správnosti napadnutého uznesenia a dodáva, že otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie o jeho návrhu.

Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, proti ktorému podal otec odvolanie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd rozhodol správne a zákonne, ak určil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, detašované pracovisko Košice IV.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. v platnom znení o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu opatrovníka podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodine a to na základe rozhodnutia súdu. Týmto orgánom je v danom prípade úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (§ 73 ods. 2 písm.b/ bod 2 citovaného zákona) . Odvolací súd poznamenáva, že špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý na základe rozhodnutia súdu bol ustanovený za kolízneho opatrovníka mal. Jánovi podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, zastupuje maloletého v predmetnom konaní, podáva správy o prejednávanej veci a výsledku šetrenia výchovných pomerov na základe žiadosti procesného súdu. Správa kolízneho opatrovníka je jedným z dôkazných prostriedkov slúžiacim súdu na zistenie potrebného skutkového stavu ako podkladu pre súdne rozhodnutia o uplatnenom nároku, pričom rodičia majú právo vyjadriť sa k správe vypracovanej ustanoveným kolíznym opatrovníkom vrátane jej objektívnosti. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď ustanovil mal. Jánovi Vojtekovi kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, detašované pracovisko Košice IV a z vyššie citovaného zákonného ust. § 90 ods. 4 písm.a/ zákona č. 305/2005 Z.z. v platnom znení nesporne vyplýva aj príslušnosť súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z 21.5.2012 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová