KSKE 8 CoP 265/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/265/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210211652 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210211652.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky B. V., rod. V. nar. X.X.Y. bývajúcej v A. Z. Z. A. Č.. Y./XX zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Hlavnej ul. č. 40 proti odporcovi D. V. nar. Y..X.Y. bývajúcemu v A. Z. Z. A. Č.. Y./Y. zastúpenému JUDr. Milanom Knopom advokátom so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. V. nar. Y..Y..Y. a k mal. X. V. nar. Y..Y..Y. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach na čas po rozvode o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.5.2011 č. k. 36C 48/2010-114 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení mal. A. a mal. X. do osobnej starostlivosti navrhovateľky na čas po rozvode a vo výroku o styku odporcu s mal. A. a mal. X..

M e n í vo výroku o výživnom tak, že zaväzuje odporcu prispievať navrhovateľke na výživu mal. A. 150 € mesačne a na výživu mal. X. 130 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna vždy 1. deň v mesiaci.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, zveril mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená zastupovať ich a spravovať ich majetok, zaviazal odporcu prispievať na výživu každého mal. dieťaťa po 70 € mesačne, upravil styk odporcu s mal. deťmi každý párny víkend od piatku 17.00 hod do nedele do 17.00 s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok vždy od 24.12 od 12.00 do 25.12 do 12.00 hod a každý nepárny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 27.12. do 10.00, počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatku od 12.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 12.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 12.00 do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. a počas letných prázdnin vždy od 1. pondelka v auguste od 10.00 hod do nedele druhého augustového týždňa do 17.00 hod. a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

O výživnom rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, aby jej odporca prispieval na každé mal. dieťa po 70 € mesačne. Z výpovede navrhovateľky zistil, že mal. A. navštevuje 1. ročník základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni za 20 € mesačne, za školský klub platí 8,50 €, a za školské pomôcky 4 € mesačne. Je alergička a pravidelne užíva lieky za 10 až 20 € mesačne. Navštevuje plavecký krúžok za 12 € polročne a oblieka sa za 30 € mesačne. Mal. X. navštevuje materskú školu za 13,90 € mesačne, kde sa aj stravuje za 20 € mesačne. Má zdravotné problémy v súvislosti s ktorými mu kupuje lieky za 10 € mesačne a v prípade väčších problémov v rozsahu 20 € mesačne. Oblieka ho za 30 € mesačne. Z opisu

mzdového listu zistil, že odporca od 1.1.2010 do 31.8.2010 pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 1.072,78 €. Z opisu mzdového listu navrhovateľky zistil, že v roku 2010 pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 598,71 €. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, Zák. o rodine a § 153 ods. 1 O. s. p. a s poukazom na finančné možnosti odporcu, vek a potreby mal. detí zaviazal odporcu prispievať na výživu každého mal. dieťaťa po 70 € mesačne. V tejto súvislosti dodal, že rozsah výživného nepovažoval za skutočnosť, ktorá bola medzi účastníkmi sporná, pretože odporca navrhovaný rozsah výživného nerozporoval.

Proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a vrátil vec v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nevypočul znalkyňu, ani kolízneho opatrovníka a nevysporiadal sa s rozhodnutiami o zastavení konaní vo veci priestupkov, z ktorých ho navrhovateľka účelovo obvinila, ani so skutočnosťou, že už dlhší čas pred rozhodnutím u nich fungoval model striedavej osobnej starostlivosti o mal. deti. Vyjadril presvedčenie, že znalecký posudok je neobjektívny, pretože vychádza len z anamnézy tvrdenej navrhovateľkou. V tejto súvislosti namietal, že znalkyňa sa u navrhovateľky nezamerala na skúmanie tzv. lži skóre a že sa vyjadrovala nielen ku skutkovým, ale aj k právnym otázkam, ktoré si následne osvojil súd prvého stupňa. Zdôraznil, že navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť a že zapríčinila rozpad manželstva, kým on sa vzorne staral o mal. deti a snažil sa zachovať rodinu. Konštatoval, že navrhovateľka používa mal. deti ako nástroj psychického nátlaku a pri jeho snahe stýkať sa s nimi argumentuje, že ak nepristúpi na jej podmienky, mal. deti už neuvidí. Poukázal na to, že má vytvorené silnejšie zázemie, pretože ostal bývať v prostredí, z ktorého boli mal. deti vytrhnuté kým navrhovateľka unavuje mal. deti ich neustálym presúvaním po nájmoch. Prezentoval názor, že súd mal v záujme mal. detí hlbšie skúmať vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Poznamenal, že nesúhlas navrhovateľky s týmto modelom výkonu osobnej starostlivosti nie je relevantný, nakoľko je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívne negatívnym spôsobom zasahovať do záujmov maloletých detí. Pokiaľ ide o jeho styk s mal. deťmi nestotožnil sa s konštatovaním konajúceho súdu o jeho rovnocennosti a o zachovaní jeho možnosti vychovávať ich.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku, pretože sú správne. Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí len zo znaleckého posudku poukázala na to, že konajúci súd vykonal dokazovanie aj ostatnými listinnými dôkazmi. Prezentovala názor, že odporca namietal závery znaleckého posudku práve preto, že sa ho do určitej miery dotkla ich pravdivosť a dôvodnosť. Poprela, že zapríčinila rozpad ich manželstva a v tomto smere poukázala na závery znaleckého posudku, že sa na ňom podieľal aj odporca svojím osobným postojom a nedostatočnou empatiou. Poznamenala, že odporca jej pred uzavretím manželstva zatajil, že mu už predtým skrachovali dva vzťahy a že má dieťa z mimomanželského vzťahu. Vyjadrila presvedčenie, že jeho záujem o mal. deti je podnietený tým, že už nemá koho ovládať, preto sa na nich upiera a usiluje sa zneužívať ich ako svoju predĺženú ruku na vyrovnávanie si účtov s ňou bez toho, aby si uvedomil, že mal. A. sa trápi, pretože odporca preferuje mal. X. a že pomočovanie mal. X. súvisí s atmosférou, na ktorej má aj on svoj podiel. Poukázala na to, že znalkyňa ju ako matku hodnotila pozitívnejšie ako odporcu u ktorého zistila zníženú empatiu a odlišný prístup k mal. deťom, ktorý by mohol ovplyvniť aj ich vzájomné vzťahy. Poprela tvrdenie odporcu, že do rozvodu ich manželstva realizovali striedavú osobnú starostlivosť o mal. deti. V tejto súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku, že striedavá starostlivosť nie je v záujme mal. detí. Pokiaľ odporca namietal, že znalkyňa sa vyjadrovala aj k právnym otázkam konštatovala, že inak ani nemohla, ak mala uznesením presne stanovené, na ktoré skutočnosti sa má zamerať pri vypracovaní znaleckého posudku. Aj keď bolo zrušené predbežné opatrenie, ktorým boli dočasne upravené ich pomery, prezentovala názor, že bolo nariadené dôvodne, pretože práve vtedy sa začali zlepšovať výsledky mal. A. v škole.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, výrok o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o styku odporcu s mal deťmi posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie výroku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o styku odporcu s mal. deťmi presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zverení mal. detí navrhovateľke a o styku odporcu s mal. deťmi na čas po rozvode. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľka má lepšie osobnostné a emocionálne predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o mal. deti, pretože je rovnako vnímavá a starostlivá k obom mal. deťom, uprednostňuje ich pred svojimi potrebami a chráni ich pred zbytočnými traumami, kým odporca je majetnícky, nedostatočne vnímavý a kontrolujúci, nezdravo sa fixuje na mal. deti a výrazne sa zameriava na vlastný cieľ, a to ich získanie do striedavej starostlivosti, čo je kontraproduktívne pre ich zdravý emocionálny vývin. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výkonu osobnej starostlivosti zostáva vždy záujem mal. detí a v ich záujme v súčasnosti nie je, aby bolo ich výchovné prostredie striedané v súlade s návrhom odporcu za situácie, keď vyhrotené vzťahy medzi rodičmi prameniace z rozpadu ich manželstva a z ich neschopnosti dohodnúť sa na výkone osobnej starostlivosti aktivovali u mal. X. separačno - úzkostnú poruchu a u mal. Kristíny neurotické obranné mechanizmy. Odvolací súd konštatuje, že znalkyňa F.. E. E. sa na základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v dôsledku návrhu odporcu prednesenom ešte na pojednávaní konanom 13.10.2010 dôkladne sa zaoberala možnosťou zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti a dospela k záveru, že tento model neprichádza do úvahy pre psychický stav oboch mal. detí, pre konfliktnú a nekorektnú komunikáciu rodičov brániacu ich širšej dohode a pre charakter práce rodičov na zmeny. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, predpokladom na rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť komunikácie týkajúcej sa potrieb mal. dieťaťa. Pretože znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila všetky relevantné skutočnosti a v jeho závere sa vyčerpávajúco vysporiadala so všetkými kritériami rozhodnými pre posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie a predvolávať ju za tým účelom na pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že jej závery korešpondujú aj s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, predovšetkým s výpoveďami rodičov a s listinnými dôkazmi z Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v A., z Obvodného úradu v A. a z lekárskych správ, odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky odporcu, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a bez ďalšieho si osvojil jednostranné a neobjektívne závery znalkyne. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že konajúci súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a oboznámil sa aj s rozhodnutiami Obvodného úradu A. z 19.4.2011 o zastavení konania vo veci priestupku odporcu proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Samotná skutočnosť, že konania proti odporcovi boli zastavené neosvedčuje jeho tvrdenie, že navrhovateľka systematicky klame a zavádza orgány štátnej správy aj súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenia rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že konania boli zastavené len pre absenciu ďalších relevantných dôkazov, ktoré by objektivizovali verziu navrhovateľky alebo odporcu. Správny orgán v nich skonštatoval, že mu nie sú známe dôvody, ktoré by znižovali hodnovernosť výpovede navrhovateľky, že ju odporca fyzicky napadol. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o styku odporcu s mal. deťmi, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd prvého stupňa starostlivo posúdil všetky okolnosti na oboch stranách rozhodujúce pre vymedzenie času a

miesta styku a poznamenáva, že jeho pomerne široko koncipovaný rozsah rešpektuje právo odporcu na zachovanie vzájomných väzieb s maloletými deťmi. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že lepšie materiálne zabezpečenie domácnosti odporcu, ani skutočnosť, že sú na ňu mal. deti zvyknuté bez ďalšieho nezvýhodňuje odporcu pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti oproti navrhovateľke. Pre maloleté deti je v súčasnosti viac ako materiálna, potrebná emočná stabilizácia ich prostredia, ktorá je možná len tak, že si obaja rodičia uvedomia potrebu zrevidovania svojich vzájomných postojov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka si túto potrebu uvedomuje tak, ako to prezentovala vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, odvolací súd na adresu odporcu zdôrazňuje potrebu vytvárať pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý psychický vývin maloletých detí aj na úkor svojich pocitov a emócií a snažiť sa miesto svojich osobných konfliktov viac vnímať potreby maloletých detí, ktorým by mal podriadiť ďalšiu spoluprácu s navrhovateľkou.

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživou dieťaťa je zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti musí súd zohľadniť zákonom predpísané kritériá. Základom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a odôvodnené potreby oprávneného. Platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Osobná starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa konajúci súd vychádza z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na ich úhradu, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ale neposúdil ho podľa všetkých relevantných zákonných ustanovení Zákona o rodine (§ 75 ods.1) ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok v tejto časti tak, že zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. A. 150 € mesačne a na výživu mal. X. 130 € mesačne, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primerané odôvodneným potrebám so zreteľom na vekový rozdiel a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd je toho presvedčenia, že by nebolo v záujme mal. detí, aby odporca prispieval na ich výživu v navrhovanom rozsahu po 70 € mesačne, ak sú ich odôvodnené potreby vyššie a najmä

rozličné vzhľadom na ich vek a školskú dochádzku, a ak je v možnostiach a schopnostiach odporcu podieľať sa na ich uspokojovaní vo väčšom rozsahu. Skutočnosť, že navrhovateľka navrhovala určenie výživného od odporcu pre mal. deti po 70 € mesačne nebráni odvolaciemu súdu, aby v záujme mal. detí zmenil výrok o určení výživného a zaviazal odporcu prispievať na ich výživu diferencovane a vo väčšom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odôvodnené potreby mal. detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, sú rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby ich rodičov a zahŕňajú nielen matkou deklarované výdavky súvisiace s ich školskou dochádzkou, ošatením a liekmi, ale aj bývaním, stravou, s rozširovaním a prehlbovaním ich vzdelania, rozvojom ich záujmov po kultúrnej, športovej a rekreačnej stránke. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že odporcovi po zaplatení výživného 150 € mesačne a 130 € mesačne zostane z jeho čistého priemerného príjmu 1072,78 € dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o výživnom podľa § 220 O. s. p. a určil splatnosť výživného k 1. dňu v mesiaci, aby mala navrhovateľka v čase eventuálneho vzniku výdavkov už na začiatku mesiaca k dispozícii prostriedky na ich úhradu.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p., 224 ods. 1, 2 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.