KSKE 8 CoP 312/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 312/2011

KS v Košiciach, dátum 28.02.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 312/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/312/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711204906 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711204906.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky M. L. rod. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na A. ulici č. XXXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Marcinovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 13 proti odporcovi A. L. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v M. na A. ulici č. XXXX/XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode voči maloletej L. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej u navrhovateľky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13.7.2011 č.k. 19C 64/2011-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej L. 100 € mesačne navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Upravil aj styk odporcu s maloletou L. bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol tiež, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, alebo ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, zveriť maloletú L. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že by neprispieval na spoločnú domácnosť a na výživu maloletej L. a v tejto súvislosti uviedol, že neodovzdáva celý svoj výsluhový dôchodok navrhovateľke preto, že táto mu následne odmieta dať peniaze na zabezpečenie jeho bežných denných potrieb. Konštatoval, že o maloletú L. sa osobne viac staral ako navrhovateľka, ktorá je zamestnaná a má menej času ako on, ale od 21.4.2011, odkedy sa dozvedel z predvolania súdu, že navrhovateľka sa s ním chce rozviesť, prestal sa o maloletú starať. Za skutočnú príčinu rozvratu manželstva označil mimomanželskú známosť navrhovateľky, ktorej existenciu sama priznala v telefonickom rozhovore s ním, keď pracoval v Anglicku. Vyjadril názor, že navrhovateľka plánuje spoločnú domácnosť so svojím priateľom. Na dôkaz svojich tvrdení navrhol vyžiadať výpis telefonických hovorov navrhovateľky od mája 2009 doposiaľ. Navrhol vypočuť aj ďalších svedkov a tiež maloletú L.u. Uviedol, že v súčasnosti nemá vedomosť o tom, či navrhovateľka udržiava naďalej svoju mimomanželskú známosť, pretože podľa jeho vedomostí jej priateľ pracuje v zahraničí. Vyjadril presvedčenie, že manželstvu by prospela návšteva psychologickej poradne. Poprel, že by manželstvo s navrhovateľkou bolo iba formálne a neplnilo svoj

účel a konštatoval, že rozvod manželstva by rozhodne nebol v záujme maloletej, ktorá v súčasnosti dosahuje v škole vynikajúce výsledky.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia odporcu označila za nepravdivé, predovšetkým skutočnosť o mimomanželskej známosti. Zdôraznila, že odvolanie odporcu voči rozsudku je účelové, pretože mu naprosto vyhovuje spôsob jeho doterajšieho života spočívajúci v sedení pri počítači a pozeraní televízora, ak má zabezpečený servis. Uviedla, že naďalej neprispieva na spoločnú domácnosť, ani na výživu maloletej, pretože výsluhový dôchodok minie za týždeň a nezostáva mu ani na splácanie osobných dlhov. Konštatovala, že si zobral niekoľko pôžičiek od nebankových subjektov, ktoré po opakovaných výzvach musela splácať ona a aj v súčasnosti jeho veritelia neustále vyvolávajú, pretože odporca sa o nič nestará. Vyjadrila nesúhlas so zverením maloletej L. do striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že odporca sa nevie postarať ani sám o seba. Svoje manželstvo označila za hlboko a trvale rozvrátené a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletej L. sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti nemožno vynucovať, ale v prípade, že sa neplnia, možno sa domáhať rozvodu manželstva. Vzájomná pomoc spočíva v majetkovej, ale aj v nemajetkovej sfére, ide najmä o prekonávanie každodenných starostí vo všetkých životných situáciách. Z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je povinnosťou súdu vždy dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Zistenie príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva, nie je iba zistením základnej alebo poslednej príčiny, ale zistením všetkých príčin, ktoré boli podnetom a ktoré sa prehlbovali a dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v §-e 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené a narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod, v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,

bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel. Vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky nemožno očakávať, že manželské spolužitie účastníci obnovia a že ich manželstvo v budúcnosti bude plniť svoj účel, najmä pre absenciu citového vzťahu navrhovateľky k odporcovi, ktorý je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúc si podporu a pomoc. Dôkazom trvalosti a vážnosti rozvratu manželstva je aj nepochybne zistená skutočnosť, že navrhovateľka už trikrát podala návrh na rozvod manželstva, ktorý po sľuboch odporcu vzala späť. Pokiaľ odporca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci a nezodpovedný postoj odporcu k manželstvu potvrdila aj svedkyňa - matka odporcu, ktorá potvrdila tvrdenia navrhovateľky, že odporca mal v období spolužitia problémy s financiami, pretože uzatváral pôžičky a takto získané finančné prostriedky používal na hru na automatoch. Svedkyňa uviedla, že v dôsledku uvedeného museli s manželom financovať domácnosť účastníkov konania. Konštatovala, že sa snažili ho presvedčiť, aby sa liečil, on však takéto riešenie odmietal. Vyjadrila názor, že manželstvo účastníkov by fungovalo, ak by odporca nebol závislý na hracích automatoch. Uvedené skutočnosti potvrdil aj svedok M. L., otec navrhovateľky. Konštatoval, že odporca sa necháva živiť navrhovateľkou a uviedol, že aj z Anglicka, kde pracoval, sa vrátil bez peňazí. K odvolacím návrhom odporcu vykonať dokazovanie vypočutím ďalších svedkov a dokonca maloletej L. odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.) , konkrétne v tejto právnej veci vypočutím navrhovateľky, vyjadrením odporcu, vypočutím svedkov a tiež vyjadrením a vypočutím kolízneho opatrovníka. Neobstojí preto odvolacia námietka odporcu, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a v rámci odvolacieho konania neuviedol fakticky žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu, v ktorom uviedla, že jej rozhodnutie je nemenné a trvalé a dôrazne poprela tvrdenia odporcu, že k rozvodu došlo nadviazaním známosti s iným mužom. Vyjadrila nepochybne vôľu vychovávať maloletú L. v pokojnom prostredí. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o maloletú L. nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je rozhodne v záujme maloletej aj so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti a neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o výchove dieťaťa súd musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Toto sa môže realizovať prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti alebo široko upraveného práva styku s dieťaťom, ak na tom má rodič záujem. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výchovou maloletého dieťaťa sa rozumie aj budovanie a upevňovanie vzťahu k druhému rodičovi, ktorý sa nemôže podieľať na výchove dieťaťa inou formou, ako v čase vymedzeného styku s dieťaťom a rodič, do osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa zverené, je povinný usmerňovať a organizovať program dieťaťa tak, aby bolo riadne na stretnutie s druhým rodičom pripravené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletou, s ktorou býva v spoločnom byte neobmedzene rešpektuje právo maloletej L. na zachovanie jej vzťahu k otcovi a záujem maloletej so zreteľom na jej pozitívne citové vzťahy k otcovi, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a odporcovi vytvára široký priestor pre realizáciu rodičovských práv a povinností a pre výchovné pôsobenie na dieťa. Je iba na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie, nevyhnutné pre zdravý psychický vývin maloletej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletej L. do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s maloletou na čas po rozvode ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj výrok o výživnom, pretože dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 100 € mesačne pre maloletú L., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojovania, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť. Pomery odporcu sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného iba 100 €

mesačne po zohľadnení príjmu matky rovnajúcemu sa minimálnej mzde, ktorá si za zistených okolností plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. prevažne osobnou starostlivosťou o ňu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je schopný si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletej formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania a o súdnom poplatku, odvolací súd aj tieto výroku ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.