KSKE 8 CoP 318/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 318/2012

KS v Košiciach, dátum 27.08.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 318/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/318/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212213594 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212213594.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky H. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na Q. ul. č. XX zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ul. č. 6 proti odporcovi A. Y. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúceho v V. na Q. ul. č. XX v súčasnosti bývajúceho v V. na K. ul. č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 4.6.2012 č.k. 27P 101/2012-36 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 4.6.2012 č.k. 27P 101/2012-36 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 700 € mesačne dňom vydania uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 700 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom vydania uznesenia. Nesúhlasila so záverom konajúceho súdu, ktorý od existencie jej účasti v obchodnej spoločnosti H. s.r.o. na ulici Y. č. XX v V. a funkcie konateľky v tejto spoločnosti vyvodil jej možnosť získať príjem, keď v konaní preukázala, že odporca jej odňal možnosť podnikať s tovarom, ktorý jej patrí a v priestoroch, v ktorých doteraz vykonávala podnikateľskú činnosť a nemôže byť evidovaná ako nezamestnaná, ak má podiel v obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho sa dostala do situácie, keď vinou odporcu sa nevie živiť. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nepochopil účel a význam predbežného opatrenia, pretože v nijakom zmysle neprihliadol na realitu a jej možnosti získavať pravidelný príjem na zabezpečenie dôstojného života pre seba a pre maloleté dieťa, o ktoré sa osobne stará, a na výživu ktorého otec dieťaťa neprispieva. Zdôraznila, že odôvodnenie rozhodnutia je postavené na vykonaní dôkazov, no ako to vyplýva z textu uznesenia a samotného spisu, súd pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí návrhu vychádzal len z ostatných dôkazov, ktoré nepreukazovali potrebu dočasnej úpravy pomerov tak, ako fotodokumentácia na DVD nosiči, ktorou sa nijako nezaoberal, ani ho nehodnotil (obálky s DVD nosičmi boli ku dňu 21.6.2012 neporušené) , preto záver súdu o zamietnutí návrhu je predčasný, nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný z dôvodu, že konajúci súd napriek nevykonaniu dôkazu uznesenie odôvodňoval tak, ako keby ho bol vykonal a pokiaľ teda konajúci súd zamietol jej návrh tvrdiac, že dôkazy nepreukazujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to napriek tomu, že nevykonal navrhnutý dôkaz a nevysporiadal sa so žalobnými dôvodmi, svojím postupom odňal jej možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/

O.s.p.) . Sylogizmus (deduktívny úsudok) predvedený súdom prvého stupňa nie je kompletný a chýbajú v ňom myšlienkové kroky, resp. úvahy (premisy) , ktoré by zdôvodňovali, že potreba dočasnej úpravy pomerov nie je možná, pretože navrhovateľka je jedinou spoločníčkou v spoločnosti s.r.o. a vykonáva v nej funkciu konateľky alebo skutkové okolnosti preukázané navrhovateľkou dôkazmi nepreukazujú potrebu dočasnej úpravy pomerov. Takéto rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za zjavne neodôvodnené, resp. nepreskúmateľné. V prípade, že odvolací súd neposúdi dôvody odvolania ako odňatie možnosti konať pred súdom, prichádza do úvahy odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože uznesenia vo veci trestného stíhania odporcu a ostatných obvinených za prečin (zločin) poškodzovania cudzej veci dostatočným spôsobom preukazujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, preto by mal odvolací súd jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu odvolanie navrhovateľky zamietnuť v plnom rozsahu z dôvodu jeho neopodstatnenosti. Zdôraznil, že postup navrhovateľky je cielený za účelom diskreditácie jeho osoby a ako príklad uviedol; navrhovateľka si dala podpáliť auto značky Mercedes a všetku vinu zvalila na neho, zosnovala krádež zlata a klenotníckeho materiálu zo zlatníctva na Y. ulici č. XX v V., mala predajňu vo Svidníku, založila si spoločnosť H. s.r.o., v ktorej použila jeho finančné prostriedky vo výške cca 700.000,- Sk, spoločnosť H. s.r.o. vlastnila zlatnícky tovar v hodnote vyššej ako 500.000,- Sk a navrhovateľka vlastnila, resp. zakúpila dve motorové vozidlá značky Mercedes. Rovnako zdôraznil, že navrhovateľka skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevie osvedčiť a nezakladajú sa na pravde v tom, že nie je schopná sama sa živiť, pričom vedie nákladný a prepychový život so svojím terajším milencom a všetky jej tvrdenia sú čistým klamstvom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. h/ tohto zákonného ustanovenia, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť, nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi a predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp.

neúspech v konaní o merite veci. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežnými opatreniami, je zásada proporcionality. V súvislosti s predbežnými opatreniami dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv, preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. Predbežné opatrenie vo veciach výživného sa týka všetkých druhov vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. Nariadeným predbežným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Výrok nariadeného predbežného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné, však neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej.

Predbežné opatrenie vzhľadom na osobitný charakter okrem náležitosti návrhu podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. musí spĺňať aj náležitosti špecifické, t.j. pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a čoho sa mieni domáhať vo veci samej. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ musí preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Musí teda preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s týmto úzko súvisí už spomínané preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. Navrhovateľ musí tiež preukázať existenciu hroziacej ujmy, t.zn., že musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania (§ 131 O.s.p.) . Týmto je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci samej. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza zo samotného návrhu, zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, prípadne z listinných a iných dôkazov, ktoré boli k nemu pripojené. Súd musí mať minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti , mal by však vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem účastníka, ktorému sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a na druhú stranu záujem druhého účastníka, ktorého môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť. Nie je však vylúčené, aby súd na prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nariadil pojednávanie, pričom musia byť zachované všetky pravidlá procesného dokazovania. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nie je možné začať bez návrhu, ktorým je nepochybne aj konanie o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, dôkazná povinnosť leží na ohrozenej osoby. Uvedené je zrejmé nielen z povahy konania, ale aj z akéhosi časového hľadiska, keď súd práve z týchto dôvodov má veľmi obmedzenú možnosť vykonať vlastné skutkové zistenia.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na

prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého uznesenia dôsledne neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nehodnotil listinné dôkazy a ostatné dôkazy (DVD nosiče) pripojené k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rovnako absentuje posúdenie a následné vyhodnotenie zistených skutkových okolností vo vzájomnej súvislosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Pretože súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal možnosť účastníkom konať pred súdom a táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, nemohol odvolací súd preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ale musel uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie s tým, že neaplikoval ust. § 221 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže odvolací súd uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zrušiť len, ak konanie zastavuje, pretože existencia nepreskúmateľného a zmätočného rozhodnutia nemá svoje opodstatnenie a uvedeným spôsobom nemôže byť účastníkovi odňaté právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a nemôže nad ním prevyšovať ani požiadavka rýchleho zásahu súdu, preto aplikoval ust. § 221 ods. 2 O.s.p. s tým, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa bez zbytočných prieťahov rozhodnúť opätovne o návrhu navrhovateľky na určenie výživného (príspevok na výživu rozvedeného manžela) na základe doposiaľ zistených skutkových okolností a v novom rozhodnutí sa vysporiadať aj s odvolacími námietkami navrhovateľky a skutkovými okolnosťami vo vyjadrení odporcu vo vzťahu k prejednávanej veci a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.