KSKE 8 CoP 392/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/392/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210646 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211210646.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov D. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. na G. ulici č. XX zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 a O. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v D. O. č. XXX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.10.2011 č.k. 27P 45/2011-31 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o určení výživného od otca pre maloletého Z. N. nar. XX.X.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na jeho výživu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona matke maloletého vždy 1. dňa toho ktorého mesiaca od 19.4.2011.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na jeho výživu 60 € mesačne od 1.4.2011 do budúcna, ktoré má prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 420 € za obdobie od 1.4.2011 do 31.10.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na určenie výživného za obdobie od 1.3.2009 do 31.3.2011 zamietol a zastavil konanie o úprave styku otca s maloletým. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jeho výživu od 1.3.2009 do budúcna 100 € mesačne, upravil styk otca s maloletým bez obmedzenia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že je na materskej dovolenke, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec maloletého na jeho výživu neprispieva od marca 2009. Návrh na úpravu styku pred začatím pojednávania zobrala späť a žiadala konanie zastaviť. Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa sú v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2009. Matka poberá rodičovský príspevok, býva s maloletým v 2-izbovom byte u svojich rodičov. Otec maloletého bol 29.6.2007 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, odkedy je nezamestnaný. V júli 2009 mu boli odňaté dávky v hmotnej núdzi z dôvodu, že sa narodil maloletý Z. a matka začala poberať rodičovský príspevok. Je nemajetný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani

motorové vozidlo, žije u svojich rodičov v rodinnom dome. Má základné vzdelanie, stredné odborné učilište neukončil, je dlhodobo nezamestnaný. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloleté dieťa je zdravé, má 2,5 roka a je v nepretržitej starostlivosti matky. Zistený skutkový stav konajúci súd posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a dospel k záveru, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2009, maloletý je od narodenia v starostlivosti matky so súhlasom otca, preto v časti rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky nemal žiadne pochybnosti o jej starostlivosti a neboli vznesené žiadne výhrady ani zo strany otca, resp. kolízneho opatrovníka. Pri určení výšky výživného konajúci súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého primerane jeho veku, prihliadol na celodennú starostlivosť matky o neho, ktorej jediným príjmom je rodičovský príspevok a na pomery otca, ktorý je evidovaný ako nezamestnaný a nepoberá dávky štátu, čo vyhodnotil tak, že má dostatok finančných prostriedkov od svojho otca, ktorému vypomáha v obchode s potravinami.

Proti výroku, ktorým konajúci súd určil výživné otca pre maloletého 60 € mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a určil výživné na maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.4.2011 do budúcna splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Vyslovil názor, že pri určení výšky výživného je konajúci súd povinný prihliadať na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a v danom prípade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne vyhodnotil, ak určil výživné 60 € mesačne, pričom bezdôvodne vychádzal zo skutočnosti, že vypomáha otcovi pri jeho podnikateľskej činnosti a z tejto činnosti má dostatočný príjem na to, aby prispieval určené výživné. Zdôraznil, že je evidovaný na úrade práce a v súčasnej dobe nemá žiaden príjem, preto nemôže prispievať určené výživné.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav, prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, jeho životnú úroveň, a zohľadnil jeho negatívny postoj k získaniu si legálneho zamestnania a poukázala aj na skutočnosť, že sám otec sa na pojednávaní vyjadril, že s finančnými prostriedkami problém nemá a v prípade, ak ich potrebuje, poskytnú mu ich aj jeho kamaráti. Zdôraznila, že otec maloletého nie je nútený vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, nakoľko jeho rodičia mu zabezpečujú slušný životný štandard a tento stav mu nadmieru vyhovuje. Navrhla, aby odvolací súd zohľadnil aj tento postoj otca k jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému Z..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Ostatné výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to výrok, ktorým bol zverený maloletý do osobnej starostlivosti matky, výrok o zamietnutí návrhu na určenie výživného od 1.3.2009 do 31.3.2011 a výrok o zastavení konania o úprave styku otca s maloletým neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti zmenil.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 ,4 ,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa výroku o určení výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného od otca pre maloleté dieťa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v tejto časti tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživné v zákonnej minimálnej výške, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym finančným a majetkovým pomerom otca, ktorý je preukázateľne od návratu z výkonu trestu nezamestnaný, bez akejkoľvek finančnej dávky štátu. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rozhodne vyššie, ako je určené výživné a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a zárobkových možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb maloletého limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, by nebolo zákonné určiť vyššie výživné. Je potrebné uviesť, že konajúci súd napriek zisteniu, že otec je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá finančné dávky od štátu, určil výživné 60 € mesačne vychádzajúc len z hypotetického predpokladu, že má príjem z činnosti spočívajúcej vo výpomoci otcovi pri jeho podnikateľskej činnosti v obchode s potravinami. Bez ďalšieho dokazovania určil výživné v uvedenej čiastke, pričom konkrétne neuviedol akými úvahami sa pri tomto rozhodnutí riadil a prečo určil výživné práve v tomto rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru, že pomery otca odôvodňujú určenie výživného pre maloleté dieťa len v zákone stanovenom minimálnom rozsahu podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 19.4.2011, teda od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili uplatniť zákonný nárok dieťaťa skôr.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., v súvislosti so zmenou výšky výživného pre maloleté dieťa odvolací súd zrušil nadväzujúci výrok o dlžnom výživnom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť, v akej miere si otec plnil, resp. neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z. za predmetné obdobie, buď finančným alebo vecným plnením a opätovne rozhodnúť o eventuálnom dlhu na výživnom s poukazom na zmenený výrok o určení vyživovacej povinnosti otca, určiť spôsob zaplatenia dlžného výživného a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a boli preskúmateľné.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, ktorých náhradu matka maloletého žiadala v návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová