KSKE 8 CoP 422/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 422/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/422/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224515 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212224515.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Y. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II dieťaťa rodičov: U. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na ul. F. č. XXXX/XX zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Zuzanou Kejdovou nar. XX.X.XXXX bývajúcou v Moldave nad Bodvou na ul. Severnej č. 22 a A.. U. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. M. č. X zastúpeného JUDr. Dušanom Hudákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti starej matky U. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na ul. F. č. XX zastúpenej JUDr. Ladislavom Nižníkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Kováčskej č. 21 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca aj starej matky, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 30.8.2012 č.k. 43P 202/2012-19 a odvolaní starej matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 4.9.2012 č.k. 27P 187/2012-18 takto

r o z h o d o l :

Spája na spoločné odvolacie konanie vec vedenú pod sp.zn. 7CoP 311/2012 a vec 8CoP 422/2012 s tým, že ďalej bude vedené pod sp.zn. 7CoP 311/2012.

P o t v r d z u j e uznesenie o dočasnom zverení mal. U. do osobnej starostlivosti otca a predbežnom určení výživného od matky.

M e n í uznesenie o zamietnutí návrhu starej matky na zverenie maloletej do jej dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti tak, že upravuje styk mal. U. so starou matkou U. K. každý párny týždeň v roku od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že stará matka maloletú prevezme v mieste bydliska otca a na tom istom mieste otcovi po skončení styku odovzdá.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 30.8.2012 č.k. 43P 202/2012-19 dočasne zveril mal. U. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal dočasne prispievať na výživu mal. U. 26,65 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred otcovi od 1.9.2012.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a konštatovala, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko otec maloletej neosvedčil bezprostredné ohrozenie zdravia mal. U. a ani iný závažný dôvod, pre ktorý by sa vyžadoval okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia pred rozhodnutím o jeho návrhu vo veci samej. Uviedla, že mal. U. bola na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že bola oprávnená a povinná sa o ňu osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 300 € od 1.4.2009 a dlžné výživné 5.510 € za obdobie od 1.4.2009 do 30.9.2011 mu súd povolil splácať po 200 € mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Bol súdom upravený styk s maloletou raz za dva týždne v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Dňa 21.8.2012 sa stala účastníčkou dopravnej nehody v Maďarskej republike a následne

bola vzatá do väzby. Jej matka U. K., s ktorou býva v bezprostredne susediacom dome a ktorá jej od narodenia mal. U. ako stará matka neustále pomáhala a tiež na základe jej vôle sa po dopravnej nehode o ňu naďalej starala. Maloletá bola bez akéhokoľvek ohrozenia v prostredí pre ňu dôverne známom obklopená starou matkou a príbuznými. Maloletá U. je veľmi silne citovo naviazaná aj na starú matku, ktorá je jedine schopná sa o ňu starať bez ohrozenia jej psychického vývoja a zmierniť tak následky jej dočasnej neprítomnosti. Narodila sa z jej mimomanželského vzťahu trvajúceho krátku dobu od júla 2006 do júla 2008 s otcom maloletej Ing. U. O., s ktorým žila mimo svojej rodiny v dome otca iba štyri mesiace, po uplynutí ktorých doslova ušla z jeho domu s mal. U. a jej ďalšou maloletou dcérou C. Y. narodenou z jej v súčasnosti už rozvedeného manželstva. Otec maloletej v období ich spolužitia žil životom slobodného človeka bez záväzkov, pri starostlivosti o maloleté deti jej nepomáhal, gambloval, hral karty a požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol hrubý, vulgárny a agresívny. Pretože o mal. U. sa vôbec nestaral, nevybudoval si k nej potrebný citový vzťah a jej maloletú dcéru C. neznášal a vyžadoval si, aby sa v čase jeho prítomnosti doma nezdržiavala v miestnosti s ním, volal ju zahanbujúco, čím maloletá trpela. Otec maloletej často prezentoval názor, že uznáva iba mužských potomkov a za jediné dieťa považuje svojho syna D. narodeného z jeho už rozvedeného manželstva, ktorého matkou je C. O., s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti, pričom k jej synovi narodenému z jej predchádzajúceho vzťahu mal. H. má vyslovene negatívny vzťah. Otec maloletej charakterizuje v médiách svoju rodinu ako harmonickú, prezentuje okolnosti jej dopravnej nehody ako preukázané, prejudikuje jej odsúdenie a kvalifikuje jej údajný stav opitosti doposiaľ relevantne nepreukázaný, čím znevažuje jej osobnú starostlivosť o deti po tragédii a dokonca naznačuje jej závažné osobnostné poruchy. Tieto skutočnosti prezentuje v bulvárnych médiách, čo rozhodne nie je v záujme mal. U.. V rozpore s jeho tvrdeniami je skutočnosť, že v čase ich spolužitia svojho syna D. a syna jeho bývalej manželky H., o ktorých sa bez jeho pomoci po dobu dvoch mesiacov osobne starala po tom, čo jeho bývalá manželka pod vplyvom alkoholu spôsobila dopravnú nehodu, pričom viezla tri maloleté deti a ihneď po nehode nastúpila na protialkoholickú liečbu, ktorú absolvovala dvakrát. Z uvedeného je zrejmé, že v tom čase mu jej starostlivosť o štyri maloleté deti nevadila, ale naopak vyhovovala. Otec k mal. U. nikdy žiaden vzťah nemal. Keď sa dozvedel, že sa má narodiť dievča, nútil ju podstúpiť interrupciu. Citový vzťah k maloletej nevyhnutný čo i len pre dočasnú starostlivosť si nikdy nevybudoval, pretože v plnom rozsahu nevyužíval ani súdom upravený styk raz za dva týždne na dve hodiny vyhovárajúc sa na služobné cesty. Zdôraznila, že od právoplatnej úpravy pomerov neuplynul ešte ani rok, počas ktorého na základe sporadicky realizovaného styku si otec nemohol vybudovať žiaden vzťah k maloletej, pre túto je cudzím človekom, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku podaného v predchádzajúcom konaní o úprave rodičovských práv a povinností vedenom pod sp.zn. 23P 99/2009. Tento posudok otec nenamietal, z čoho nepochybne vyplýva, že vzájomný vzťah medzi ním a dcérou U. absentuje. U. ho vníma ako cudzieho človeka, pretože od útleho veku sa s ňou nekontaktoval a po návrate k bývalej manželke emočne sa sústredil na fungovanie jeho pôvodnej rodiny. Poukázala na závery znaleckého posudku, v ktorom bol charakterizovaný jej vzťah s mal. U. ako veľmi pozitívny, maloletá je na ňu silno citovo naviazaná aj so zreteľom na jej rizikovú anamnézu po narodení s dôrazom ako citlivý a ochranársky, pretože citlivo vnímala jej zdravotné oslabenie po predčasnom narodení, následkom ktorého bol oneskorený psychomotorický vývin maloletej. Pretože otec s maloletou v rodine žil veľmi krátku dobu, po prerušení spolužitia s ňou komunikoval v minimálnom rozsahu, absentuje medzi ním a maloletou citový vzťah umožňujúci mu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti čo i len dočasne bez ohrozenia jej psychického vývoja. Doterajší pobyt maloletej v rodine otca je ohrozujúci pre jej psychický vývoj, pretože toto prostredie je pre ňu cudzie aj rodinní príslušníci otca, preto neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Preto navrhla návrh otca zamietnuť, pretože z neho nevyplýva ohrozenie maloletej a nebola preukázaná nevyhnutnosť použitia inštitútu predbežného opatrenia slúžiaceho na urýchlené a bezodkladné riešenie právneho a faktického stavu, pretože výkon rodičovských práv a povinností k maloletej súdom upravený nebol bezprostredne ohrozený, pretože o maloletú sa perfektne starala jej matka na základe jej vôle. Pretože mal. U. bola súdom zverená do jej osobnej starostlivosti, má zákonné právo o zmenu takéhoto rozhodnutia a požiadať svoju matku o dočasnú starostlivosť o mal. U.. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh otca zamietol alebo spojil konanie o návrhu starej maky U. K. sp.zn. 27P 187/2012 s týmto konaním, návrh otca zamietol a vyhovel návrhu starej matky, pretože psychický vývoj maloletej jej pobytom u otca je bezprostredne ohrozený. Otec maloletej nemá osobnostné predpoklady pre riadnu výchovu žiadneho dieťaťa a svojím hrubým, vulgárnym a agresívnym spôsobom ohrozuje všetkých členov svojej domácnosti, najmä maloleté deti, keďže už v čase ich spolužitia nemal zábrany vo vedľajšej izbe pozerať porno video. Jeho bývalá manželka, s ktorou v súčasnosti tvorí podľa jeho tvrdenia harmonickú rodinu, je abstinujúca alkoholička, ktorá podľa jej osobných skúseností má výrazne negatívny vzťah k mal. U.,

pretože ju a následne mal. U. po jej narodení považuje za príčinu rozvratu jej manželstva a z uvedeného nepochybne vyplýva, že mal. U. u otca hrozí úplná devastácia jej detskej psychiky.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že odvolanie matky je prevažne založené na účelovom osočovaní jeho osoby aj manželky a založené na vyvrátiteľných lžiach a ničím nepodložených tvrdeniach a dohadoch. Matka maloletej sa takto cez osobu mal. U. snaží vybavovať osobné účty s ním a nie je to po prvýkrát. Poprel, že by sa snažil viesť s matkou maloletej vojnu prostredníctvom súdneho konania uverejňovaním dehonestujúcich faktov z jej života, či útočením na jej osobu. Jeho jediným cieľom je dosiahnuť také usporiadanie vzťahov, ktoré bude na prospech mal. U.. Odvolacie námietky sú nepravdivé, vychádzajú zo záverov znaleckého posudku v roku 2010 vypracovaného v konaní 23P 99/2009, ktorý bol súdu podaný 20.4.2010, teda dva roky starý z obdobia, kedy mala maloletá dva roky a matka mu s ňou neumožňovala absolútne žiaden kontakt. Uviedol, že doposiaľ v maximálnej miere využíval všetky možnosti kontaktu s dcérou, čo považoval za potrebné v snahe o objektivizáciu psychického stavu maloletej za účelom jednoznačnej identifikácie toho, čo je naozaj v jej najlepšom záujme, vyžiadal odbornú psychologickú poradňu v oblasti klinickej psychológie detí, kde následne bola psychologičkou H.. Z. Z. maloletá vyšetrená a bol podaný znalecký posudok, ktorý predložil ako dôkaz. Z jeho záverov vyplýva, že maloletá je podľa psychologičky masívne úzkostne ladená a sú tiež prítomné znaky citovej deprivácie. Pokiaľ ide o emotívne prežívanie situácie v rodine, maloletá eviduje matkinu neprítomnosť a je s ňou zmierená. Jej psychika odlúčením netrpí skôr naopak, ako by sa v prostredí otca psychorelaxovala. Znalkyňa konštatovala, že v prostredí u otca prežíva maloletá dobre, emočne sa v ňom udomácnila ako vo svojom dome a aktuálne odmieta akúkoľvek separáciu z tohto prostredia a ľudí. Väzbu na neho a jeho rodinu prežíva ako existenčnú, referenčnú, mimoriadne silnú a nie je vhodné, aby v krátkom časovom intervale sa vrátila do pôvodného prostredia kde vyrastala, nakoľko týmto postupom by sa u nej mohli negativizmy voči osobám z tohto prostredia znásobiť bez vedomého ovplyvňovania dieťaťa. Znalkyňa neevidovala žiadne známky odcudzenosti ani negatívnych znakov vo väzbe, t.j. v rolovej podobe vzťahu otec - dcéra a stanovuje výrazne pozitívnu vývinovú prognózu v jeho vzťahu k mal. U. vo výchovnom prostredí jeho rodiny, kde výslovne odporúča ponechať dieťa. Poukázal na intenzívny vzťah maloletej k jeho manželke, ku ktorej sa maloletá citovo pripútala až do takej miery, že ju prežíva ako svoju referenčnú materskú osobu, spája s rolou matky a ktorá je schopná a ochotná emocionálne zrelo, empaticky a láskavo reagovať na potreby maloletej. K vzťahu starej matky k maloletej znalkyňa konštatovala, že mal. U. má síce k starej matke pozitívny vzťah, pričom však táto väzba nie je aktuálne emitentná (významná) a v čase vyšetrenia maloletá odmietla čo len návštevu starej matky. Otec poukázal na skutočnosť, že stará matka ešte pred nariadením predbežného opatrenia mal. U. mu odovzdala do osobnej starostlivosti, ktorá ho kontaktovala 27.8.2012 vo večerných hodinách s tým, aby si maloletú na druhý deň ráno o 9.00 hod. vyzdvihol, čo sa aj stalo a zároveň s maloletou mu bolo odovzdané oblečenie, karta poistenca, vstupná čipová karta do škôlky, maloletá mala pri sebe fotografiu matky s priateľom a jednu hračku. Zjavne sa nejednalo o odovzdanie maloletej za účelom realizácie súdom nariadeného styku, pretože tento sa mal realizovať len každú druhú nedeľu v trvaní dvoch hodín. Stará matka si teda podľa jeho názoru už v tom čase bola vedomá, že s ohľadom na závažné problémy jej dcéry - matky mal. U. nebude schopná zabezpečovať jej každodennú intenzívnu starostlivosť. Citoval ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. a T. proti Fínsku, podľa ktorého byť spolu je pre rodiča a dieťa (...) základným prvkom rodinného života. . Vyslovil názor, že zo znaleckého posudku ním predloženého jednoznačne vyplýva, že pobyt maloletej v jeho rodine nie je pre ňu nijak ohrozujúci, ale výslovne v jej prospech. Pokiaľ stará matka maloletej má záujem stretnúť sa s ňou je u neho kedykoľvek vítaná, čo jej oznámil osobne aj formou SMS správ, ktoré vie súdu preukázať a taktiež má v jeho rodine mal. U. zabezpečený intenzívny kontakt so svojou staršou sestrou C. žijúcou momentálne u svojho otca E. Y.. Táto je v jeho rodine niekoľkokrát do týždňa, u neho oslavovala napríklad aj svoje aj U. narodeniny, pričom tieto tvrdenia vie preukázať svedeckými výpoveďami a fotografiami. Zdôraznil, že jeho osobná starostlivosť o mal. U. a jej pobyt v jeho rodine je v jej najlepšom záujme a akékoľvek iné riešenie by bolo v rozpore s etikou, záujmami maloletej a v príkrom rozpore aj s právom, konkrétne by porušovalo citované ustanovenia Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 19 ods. 2 Ústavy SR preto navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 43P 202/2012-19 z 30.8.2012 ako vecne správne. Zároveň k vyjadreniu pripojil znalecký posudok č. 37/2012 z 25.9.2012 o posúdení psychického stavu mal. U. Y..

Stará matka mal. U. podala stanovisko k vyjadreniu otca a predloženému znaleckému posudku, ktorý považuje za účelový, zavádzajúci a klamlivý s cieľom prekrútiť fakty. Od právoplatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností od 13.10.2011 bola mal. U. neustále a nepretržite v starostlivosti matky, ktorej ona pri výchove pomáhala s rešpektovaním špecifického fyzického vývinu maloletej, ktorá sa narodila z rizikového tehotenstva s oslabeným psychomotorickým vývinom. Popôrodné následky sa podarilo odstrániť iba špecializovanou osobnou starostlivosťou matky monitorovanej lekármi - odborníkmi, ktorej ona pri osobnej starostlivosti o maloletú vypomáhala. Záver znaleckého posudku je v rozpore so znaleckým posudkom č. 6/2010 zo dňa 15.4.2010 podanom znalkyňou z odboru psychológie J.. Ľ. D. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 23P 99/2009 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a úprave styku. V tomto konaní bola znalkyňa ustanovená súdom a jednoznačne charakterizovala hlbokú citovú väzbu medzi maloletou a matkou s konštatovaním absencie citového vzťahu medzi maloletou a otcom, ktorého vníma ako cudzieho človeka a tento vzťah označila ako ambivalentný. V dôsledku toho navrhla upraviť styk otca s maloletou každý druhý víkend počas soboty v popoludňajších hodinách od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s cieľom, aby neexistujúci vzťah maloletej k otcovi sa postupne vytvoril. Takto upravený styk v priebehu roka prebiehal iba sporadicky. Absolútne vylúčila, aby mal. U. len po uplynutí štyroch týždňov odmietala sa vrátiť domov a vylúčila akýkoľvek citový vzťah pani O. k mal. U., ktorá sa s ňou doposiaľ nestýkala a považovala ju za príčinu rozpadu jej manželstva. Prejavila ochotu kedykoľvek sa podrobiť znaleckému dokazovaniu za prítomnosti jej vnučky a tak objektivizovať skutočnosti, aby súd nevychádzal pri rozhodnutí z tendenčných a vyfabulovaných záverov znaleckého posudku. Uviedla, že pani O. bola dvakrát na protialkoholickom liečení a je všeobecne známe, a sú to aj závery odbornej spoločnosti, že takéto osoby sú osobnosti labilné, nevyliečiteľné a preto sú označované aj keď nepijú, za abstinujúcich alkoholikov. Svoju vnučku najlepšie pozná, vie, že veľmi smúti za matkou a blízkou rodinou a keďže sa momentálne nachádza medzi cudzími ľuďmi so zreteľom na útly vek a účelové správanie sa otca a osôb, u ktorých sa nachádza, to nechce dať najavo. Vyslovila nesúhlas s konštatovaním znalkyne, že medzi jej vnučkami nie sú vyvinuté vzájomné vzťahy, nakoľko vyrastali v jednej rodine, je medzi nimi hlboký citový vzťah a existuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého, ak tomu nebránia mimoriadne a špecifické skutočnosti, je jednoznačne v záujme detí, aby vyrastali v jednej rodine. Tvrdila, že mal. U. po zadržaní jej matky nič nehrozilo, preto nebolo potrebné predbežne zverovať maloletú do osobnej starostlivosti otca, s ktorým sa stýkala spravidla jedenkrát za dva týždne na dve hodiny a jeho partnerku vôbec nepoznala. Uviedla, že nespochybňuje kultúru a na vysokej úrovni vybavenie domácnosti otca ale zdôraznila, že v súčasnej situácii, keď sa dieťa ocitlo bez matky, jej absenciu môže suplovať iba ona bez ohrozenia jej psychického vývoja a následkov v budúcnosti. Uviedla, že zverením mal. U. do osobnej starostlivosti otca až týmto okamihom boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s jej návrhom, aby bola dočasne zverená do jej starostlivosti, pretože bola vyňatá zo svojho doterajšieho rodinného prostredia, ktoré považovala za svoj domov. Konštatovala, že otec bráni maloletej v akomkoľvek kontakte s ňou a jej rodinou a dokonca jej odmietol maloletú vydať čo i len na dve hodiny a osláviť jej narodeniny. Napriek tomu, že ona v celom rozsahu akceptovala právo otca stretnúť sa s maloletou v súlade so súdnym rozhodnutím na dve hodiny vychádzajúc z jeho prísľubu, že dieťa vráti, čo však neurobil s cieľom ovplyvniť maloletú, čoho dôkazom je aj znalecký posudok, preto žiada tento neakceptovať v konaní, nakoľko nie je pravdivé tvrdenie otca z akého dôvodu prebehlo odovzdanie jej vnučky.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a z jeho správy zo 4.10.2012 vyplýva, že mal. U. 28.8.2012 do starostlivosti otca dobrovoľne odovzdala stará matka dieťaťa pani U. K. a od tej doby je dieťa u otca, ktorý má naďalej záujem zabezpečovať sústavnú starostlivosť o maloletú. Otec maloletej je SZČO, podniká v oblasti stavebníctva a nehnuteľností, žije v domácnosti so svojou bývalou manželkou C. O. a z ich manželského zväzku pochádza maloletý D. O. nar. XX.X.XXXX, ktorý je žiakom 8. ročníka základnej školy a v spoločnej domácnosti býva aj syn pani O. H. nar. XXXX, ktorý je žiakom druhého ročníka strednej školy. Rodina býva v dome so záhradou a maloletá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj a stala sa členom rodiny, pričom v starostlivosti o ňu otcovi vypomáha aj jeho partnerka. Maloletá U. navštevuje materskú školu a otec s ňou navštevuje detskú psychologičku, pretože sa obával reakcií, ktoré by mohli v súvislosti so zmenou prostredia u nej nastať a vo voľnom čase sa venuje gymnastike. Od umiestnenia maloletej do osobnej starostlivosti otca sa dieťa so starou matkou osobne nestrelo, sú však v telefonickom kontakte a otec sa vyjadril, že starej matke v styku s mal. U. nebráni. Vzhľadom na skutočnosť, že stará matka s mal. U. a mal. C. bola počas ich pobytu u matky takmer v dennodennom kontakte s nimi od ich narodenia, matke so starostlivosťou o ne pomáhala,

k vnučkám má vytvorený silný citový vzťah a prejavila vôľu aspoň o pravidelné stretávanie sa s nimi, dňom 28.8.2012 podala návrh aj na zverenie mal. C. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom súd jej návrhu vyhovel, avšak mal. C. aj naďalej na základe jej vlastnej vôle sa nachádza v starostlivosti svojho otca E. Y.. Obaja otcovia maloletých detí sa v rámci udržiavania súrodeneckých väzieb dohodli na pravidelných stretnutiach mal. U. a mal. C. a sú spolu v kontakte. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa toho času nemôže osobne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o mal. U., navrhuje potvrdiť uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. 43P 202/2012 do času rozhodnutia vo veci samej, resp. do času, kým sa nezmenia pomery na strane matky.

Súd prvého stupňa uznesením zo 4.9.2012 č.k. 27P 187/2012-18 zamietol návrh starej matky U. K. nar. XX.X.XXXX na zverenie mal. U. Y. nar. X.X.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd vyhovel návrhu starej matky. Nestotožnila sa s rozhodnutím prvostupňového súdu o zverení mal. U. predbežným opatrením do osobnej starostlivosti otca, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko v čase nariadenia tohto predbežného opatrenia mal. U. nehrozila žiadna ujma, nebolo ohrozené jej zdravie ani psychický vývin a pre nariadenie predbežného opatrenia neexistoval ani žiaden iný závažný dôvod. Maloletá U. až do jej zadržania v Maďarsku žila s ňou v domácom prostredí jej dôverne známom, v ktorom žila od narodenia s ňou a so svojou starou matkou a ostatnými príbuznými, pričom starostlivosť o maloletú na základe jej vôle kontinuálne zabezpečovala stará matka U. K.. Až nariadením predbežného opatrenia pod sp.zn. 43P 202/2012, na základe ktorého otec maloletú prevzal od starej matky tvrdiac, že ju vráti, vznikli podmienky pre zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pretože otec maloletú v rozpore s jej vôľou starej matke nevydal a znemožňuje starej matke akýkoľvek kontakt s maloletou najmä tým, že s ňou nekomunikuje ani telefonicky. Maloletá U. sa tak ocitla pre ňu v neznámom prostredí medzi cudzími ľuďmi, čím je ohrozený jej psychický vývin. Maloletá U. sa narodila z rizikovej gravidity, následkom ktorej bol spomalený jej psychomotorický vývin a jej denný režim, ktorý je nevyhnutné dodržiavať za účelom odstránenia následkov po jej narodení a pozná ho iba ona ako matka a stará matka. Uviedla, že otec je pre mal. U. cudzí človek a spolu s bývalou manželkou, s ktorou v súčasnosti žije nie sú schopní sa o maloletú postarať, ale svojím spôsobom života ohrozujú jej psychický a mravný vývoj. Zdôraznila, že otec jej osobnú tragédiu nevhodne medializuje za účelom zviditeľnenia svojej osoby, jej osobu škandalizuje a doterajšiu starostlivosť o mal. U. znevažuje, čo je v rozpore so záujmom maloletej a je dôvodom pre odňatie mal. U. otcovi a odovzdanie starej matke.

Proti napadnutému uzneseniu podala odvolanie aj stará matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a vyhovel jej návrhu na zverenie mal. U. do jej dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá bola na základe vôle matky prejavenej ústne aj písomne po tragédii v jej osobnej starostlivosti v domácom prostredí, v ktorom žila od svojho narodenia spolu s blízkymi príbuznými bez akéhokoľvek ohrozenia. Konštatovala, že zverením maloletej do dočasnej osobnej starostlivosti otca boli splnené zákonné podmienky pre okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, pretože ohrozil sa zdravý psychický vývoj maloletej čo môže spôsobiť negatívne následky na jej psychike aj v budúcnosti. Maloletá U. sa pre ňu so zreteľom na útly vek bezdôvodne ocitla v cudzom prostredí v cudzej rodine, na ktorú doposiaľ nebola zvyknutá. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, ktorý bol od počiatku komplikovaný a disharmonický. Otec sa jej narodeniu netešil, pretože sám opakovane zdôrazňoval, že uznáva iba mužských potomkov. Vzťah medzi ním a jej dcérou vznikol v čase trvania jeho manželstva s jeho terajšou partnerkou C. O., s ktorou bol následne rozvedený a ich spoločné dieťa mal. D. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má v starostlivosti aj dieťa z jej predchádzajúceho manželstva mal. H.. Spolužitie jej dcéry s otcom mal. U. trvalo od júla 2006 do júla 2008, počas ktorého bývali v rodinnom dome patriacom do vlastníctva jej dcéry bezprostredne susediacim s domom v jej vlastníctve, v ktorom aj býva. Od narodenia mal. U. sa nepretržite podieľala na starostlivosti o maloletú, pretože jej matke vypomáhala. Z vyjadrenia svojej dcéry sa dozvedela, že otec sa o maloletú vôbec nestaral a aj voči mal. C. sa správal hrubo, agresívne a dokonca ju fyzicky napadol a oslovoval ju dehonestujúco. V čase jeho zriedkavej prítomnosti doma, nakoľko viedol život slobodného človeka vysedávajúceho po kaviarňach hrajúc karty, zakázal mal. C. zdržiavať sa v jeho prítomnosti a musela byť na poschodí v izbe. Rovnako negatívny vzťah mal aj k synovi svojej bývalej manželky, ktorého oslovoval tiež dehonestujúco. Otec maloletej požíval alkohol, pod vplyvom ktorého bol hrubý a vulgárny, čím vytváral nevhodné prostredie

pre výchovu maloletých detí. Dôkazom toho, že otec nespochybňoval osobnú starostlivosť jej dcéry o mal. U. je aj skutočnosť, že v čase spolužitia s jej dcérou dokonca zveril jej do osobnej starostlivosti aj svojho maloletého syna D. a mal. H. v čase, keď jeho bývalá manželka pod vplyvom alkoholu s troma maloletými deťmi v aute havarovala a následne absolvovala protialkoholickú liečbu, ktorú absolvovala dvakrát. Uviedla, že otec mal. U. zakazoval jej dcére, keď bývali v jeho dome stretávať sa s rodinou, nútil ju predať vlastný dom a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na P. ul. v F., čo je dôkazom účelovosti jeho vzťahu s jej dcérou s cieľom implantovať sa do ich rodiny a získať majetkový prospech. Toho dôkazom je aj skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči mal. U. si dobrovoľne neplnil a dlh na výživnom zaplatil až po začatí trestného stíhania čo tiež preukazuje, že k mal. U. nikdy nemal žiaden vzťah. Tieto skutočnosti potvrdila aj súdna znalkyňa v záveroch znaleckého posudku nariadeného v konaní sp.zn. 23P 99/2009, ktorého závery otec nepoprel. Konštatovala, že vzájomný citovaný vzťah medzi mal. U. a otcom absentuje, toho maloletá vníma ako cudzieho človeka, pretože od útleho veku sa s ňou nekontaktoval a v období, kedy by bola schopná ho registrovať ako blízku osobu, ktorá sa o ňu stará, rodičia už spolu nežili, otec po návrate k bývalej manželke sa emočne sústredil na fungovanie svojej pôvodnej rodiny a budovanie vzťahu k mal. U. nebolo preňho prioritou. Znalkyňa vzťah medzi matkou a mal. U. charakterizovala ako veľmi pozitívny, pretože maloletá je na ňu silne citovo viazaná vzhľadom na jej rizikovú anamnézu po narodení, kedy matka sa o ňu vo zvýšenej miere musela starať a kedy sa vyvinula medzi nimi silná citová väzba. U matky sa cítila kľudná, spokojná a v bezpečí. Takáto citová väzba sa vytvára v útlom veku predovšetkým každodenným súžitím s dieťaťom v rodine a komunikáciou s ním. Otec nevyužíval ani súdom upravený styk, s maloletou sa stretával iba sporadicky odôvodňujúc to neprítomnosťou v meste bydliska. Uviedla, že otec maloletej využíva médiá pre tzv. boj o dieťa, odvolávajúc sa na jeho ním charakterizovanú harmonickú rodinu, v ktorej maloletá teraz existuje. V tejto rodine je všeobecne známe požívanie alkoholu otcom, ktorý nežije v manželstve, ale v partnerskom zväzku so svojou bývalou manželkou, ktorá nemôže mať iný iba negatívny vzťah k mal. U., keďže vzťah s jej matkou mal za následok rozvod jej manželstva. Pripojila k odvolaniu list svojej dcéry, v ktorom ju výslovne žiada, aby sa o obe maloleté dcéry počas jej neprítomnosti osobne starala do vyriešenia jej právnej veci v zahraničí. Poukázala na Dohovor o právach dieťaťa článok 21 písm. c/ veta prvá, kde sa ukladá povinnosť tomu, kto dieťa vychováva, výchovu zamerať aj na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa a aj na správanie otca, ktorý svojím správaním stavajúc ju do pozície vulgárnej celebrity ju absolútne nerešpektuje ako matku mal. U., škandalizuje, znevažuje a verejne spochybňuje vo svoj prospech jej doterajšiu riadnu výchovu maloletej dokázanú aj znaleckým dokazovaním a navyše aj otcom nespochybnenú v doterajšom súdnom konaní. Takéto správanie otca Zákon o rodine v súčasnosti platný vylučuje z možnosti čo i len dočasného zverenia dieťaťa do starostlivosti a umožňuje okamžité odňatie mu dieťaťa. Poprela, že by nebola schopná zo zdravotných dôvodov sa o mal. U. postarať ako to tvrdí otec a naopak tragédia v rodine jej dodáva silu, aby zvládla starostlivosť o mal. U., ktorá sa ocitla bez vlastnej vôle a bez matky v cudzom prostredí s cudzími ľuďmi a neostala v domácom prostredí v jej dôverne známom od narodenia obklopená príbuznými, v ktorom s menšími následkami zvládne neprítomnosť matky. V prílohe pripojila aj listy od jej dcéry.

Stanovisko k odvolaniu matky po prevzatí právneho zastupovania podal aj právny zástupca starej matky. Vyslovila názor, že na nariadenie predbežného opatrenia na dočasné zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti otca neboli splnené zákonné podmienky, pretože v čase rozhodovania súdu žila mal. U. v známom domácom prostredí obklopená láskou a starostlivosťou rodinných príslušníkov, ktorí vyvíjali všetko úsilie, aby dieťa bolo čo najmenej znepokojované neprítomnosťou matky a zabezpečovali starostlivosť o dieťa tak ako bolo dieťa doposiaľ zvyknuté, teda jej život, zdravie a vývoj neboli žiadnym spôsobom ohrozené. Konštatoval, že súd závažne pochybil, ak pred dôsledným preskúmaním pomerov otca a jeho doterajšieho spôsobu života, rodinných pomerov a predovšetkým jeho vzťahu k mal. U., keďže súd nevzal do úvahy ani len skutočnosť, že otec si neplnil ani základnú rodičovskú povinnosť, ktorým je platenie výživného a toto musela matka vymáhať súdnou cestou, predbežne zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Uzavrela, že neexistoval žiaden ani vecný ani právny dôvod, ktorý by takéto rozhodnutie súdu odôvodňoval a výsledkom tohto rozhodnutia je nepochybne závažná ujma, ktorá je dôsledkami predmetného rozhodnutia spôsobená jej vnučke mal. U.. Konštatovala, že maloletá má len 5 rokov, preto nemožno uzavrieť, že je v jej prospech aby bola z prostredia, v ktorom doposiaľ vyrastala odvedená pre ňu takmer neznámym človekom do neznámeho prostredia. Bála sa aj nepriateľského prostredia, v ktorom sa jej nepochybne nedostáva ani primeranej starostlivosti, ale predovšetkým lásky a pochopenia, ktoré doposiaľ v doterajšom živote vnímala ako samozrejmosť. Skutočnosť, že otec mal. U. berie len ako prostriedok, ktorý mu umožňuje pomstiť sa jej dcére a členom rodiny pravdepodobne

za to, že matka si dovolila podať na neho trestné oznámenie pre neplatenie výživného a ktoré vymáhala súdnou cestou, o čom svedčí aj skutočnosť, že otec a jeho rodina celú situáciu zneužívajú na mediálnu škandalizáciu matky maloletej, ktorá podotýka, doposiaľ nie je právoplatne odsúdená. Doposiaľ mal. U. otec neumožnil, aby sa stretla či už so starou matkou alebo inými členmi jej rodiny a zakázal akýkoľvek styk aj v škôlke, ktorú maloletá navštevuje. Domnieva sa, že za tohto stavu je vážne ohrozený psychický vývoj mal. U., čo odôvodňuje urgentný zásad súdu formou predbežného opatrenia.

K odvolaniu matky aj starej matky sa vyjadril otec s konštatáciou, že obe odvolania sú prevažne založené na účelovom osočovaní jeho manželky a jeho osoby. Odvolania sú založené na lživom tvrdení, že mal. U. sa ocitla v cudzom prostredí, nemá vybudovaný citovaný vzťah k nemu a jeho partnerka môže mať iba negatívny vzťah k maloletej a skutočnosti, že predbežným opatrením bola mal. C. staršia sestra mal. U. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti a následným poukazovaním na denný režim mal. U., ktorý je nevyhnutné dodržiavať pre odstránenie následkov po jej narodení. Tieto závery sa opierajú o závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní 23P 99/2009 dňa 20.4.2010, teda dva roky starého z obdobia, kedy maloletá mala dva roky a matka jej neumožňovala stretávať sa s otcom. Predložil ako dôkaz vypracovaný znalecký posudok v konaní sp.zn. 43P 202/2012 psychologičkou H.. Z. Z., ktorá maloletú vyšetrila a konštatovala oslabenie emocionálnej regulácie s vývinom do neurotického klinického obrazu, čo však nie je dôsledkom momentálnej situácie, ale skôr dlhodobej psychickej záťaže v pôvodnom prostredí. Maloletá U. je masívne úzkostne ladená a sú tiež prítomné znaky citovej deprivácie. Konštatovala, že prostredie u otca maloletá prežíva veľmi dobre, udomácnila sa v ňom ako vo svojom domove aktuálne odmieta akúkoľvek separáciu od tohto prostredia a ľudí. Väzbu na neho a jeho rodinu prežíva ako existenčnú, referenčnú a mimoriadne silnú. Nie je vhodné preto, aby sa maloletá v krátkom čase trvale vrátila do pôvodného prostredia kde vyrastala, nakoľko týmto postupom by sa u nej mohli negatívy voči osobám z toho prostredia znásobiť bez vedomého ovplyvňovania dieťaťa. Maloletá má vytvorený pozitívny citový vzťah k otcovi, neodmieta ho, správa sa k nemu dôverne, spontánne, pričom vzťah má jasnú rolovú podobu vzťahu otec - dcéra. Znalkyňa neevidovala žiadne známky odcudzenosti ani negatívnych znakov v tejto väzbe a stanovila výrazne pozitívnu vývinovú prognózu vo vzťahu k mal. U. vo výchovnom prostredí otca, pričom výslovne odporučila ponechať dieťa v tomto prostredí. Maloletá sa pripútala k partnerke otca až do takej miery, že ju prežíva ako svoju referenčnú materskú osobu, spája sa s rolou matky, čo je pani O. zrelo korigované a maloletej pripomína, že mamku, ktorá ju ľúbi, má. Počas vyšetrenia boli badať emočne adekvátne inteligentné reakcie pani O., ktoré v popredí reagujú na potrebu maloletej, nie na vlastné komplikované pocity ohľadne predmetnej situácie, je schopná a ochotná emočne zrelo, empaticky a láskavo reagovať na potreby maloletej a vzniká pozitívna dôverná väzba, v ktorej sa maloletá cíti šťastná a ktorá má terapeutický efekt na maloletú. Otec vyslovil názor, že vo vzťahu k tvrdeniam o možnosti ba dokonca nevyhnutnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletú starou matkou znalkyňa konštatovala, že maloletá síce má k starej matke pozitívny vzťah, pričom ale táto väzba nie je aktuálne emitentná a v čase vyšetrenia maloletá odmietla čo i len návštevu starej matky. Poukázala na skutočnosť, že starej matke bola predbežným opatrením zverená staršia dcéra matky mal. C., ktorá však odmietla k starej matke ísť a naďalej žije so svojím otcom. Maloletú U. pravidelne navštevuje, oslavujú spolu narodeniny, čo je možné preukázať aj svedeckými výpoveďami a fotodokumentáciou. Závermi znaleckého dokazovania podľa jeho názoru boli vyvrátené tvrdenia matky a starej matky o ohrození psychického vývoja maloletej v jeho výchovnom prostredí a zdôraznil, že mal. U. bola starou matkou odovzdaná do jeho osobnej starostlivosti ešte pred nariadením predbežného opatrenia. Dňa 27.8.2012 vo večerných hodinách stará matka ho kontaktovala s tým, že na druhý deň ráno o 9-tej hodine maloletú odovzdá t.j. v utorok 28.8.2012 tak sa aj stalo a maloletá bola odovzdaná v utorok 28.8.2012 aj s oblečením, kartou poistenca, vstupnou čipovou kartou do škôlky a mala pri sebe tiež fotografie matky s priateľom a jednu hračku. Zjavne sa teda nejednalo o odovzdanie maloletej za účelom realizácie súdom nariadeného styku, keďže tento sa mal realizovať len každú druhú nedeľu v trvaní dvoch hodín. O tejto skutočnosti bol informovaný okresný súd podaním z 30.8.2012. V tom čase on nemal vedomosť o tom, že v rovnaký deň 30.8.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie. Toto sa dozvedel až jeho doručením 3.9.2012. Stará matka mu teda nemohla maloletú odovzdať ako tvrdí zhodne s matkou až na základe predbežného opatrenia, pretože v čase odovzdania maloletej do jeho osobnej starostlivosti toto ešte nariadené nebolo a ani oznámené účastníkom konania. Absurdne v tomto logickom a chronologickom kontexte vyznieva tvrdenie matky, že až nariadením predbežného opatrenia pod sp.zn. 43P 202/2012 vznikli podmienky pre zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, keďže návrh bol zo strany navrhovateľky podaný 28.8.2012, teda v čase, kedy ešte predbežné opatrenie v konaní 43P 202/2012 nariadené nebolo a navyše bola maloletá v tomto čase na podnet samotnej

navrhovateľky v jeho osobnej starostlivosti. Preto návrh starej matky je jednoznačne ničím nepodložený a zjavne účelový. Poprel, že by starej matke bránil v kontakte s maloletou, pretože pokiaľ prejaví záujem sa s ňou stretnúť je u neho kedykoľvek vítaná a túto skutočnosť jej oznámil osobne aj formou SMS správ, ktoré vie súdu preukázať. Snaží sa aj takto realizovať odporúčanie znalkyne uvádzané aj v znaleckom posudku, aby neboli väzby so starou matkou pretrhané. Citoval § 28 ods. 1, § 30 ods. 1 Zákona o rodine článok 3 ods. 1, článok 9 ods. 1, článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorých jednoznačne vyplýva prioritné postavenie rodičov pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a to aj pred inými príbuznými či osobami bez príbuzenského pomeru k maloletému dieťaťu. Toho dôkazom je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. a T. proti Fínsku, podľa ktorého byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa (...) základným prvkom rodinného života . Opätovne tvrdí, že jeho osobná starostlivosť o maloletú a jej pobyt v jeho rodine je v najlepšom záujme maloletej a akékoľvek iné riešenie by bolo v rozpore s etikou, záujmami maloletej aj jeho ako rodiča a v príkrom rozpore aj s právom, konkrétne by porušovalo citované ustanovenie Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa, článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 19 ods. 2 Ústavy SR. Preto navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu starej matky ako vecne správne a zákonné a zároveň pripojil kópiu znaleckého posudku č. 37/2012 vypracovaného H.. Z. Z. klinickou psychologičkou detí dňa 25.9.2012 na posúdenie psychického stavu mal. U. Y..

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 112 ods. 1 O.s.p., v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Súd rozhodne o spojení vecí aj keď to účastníci nenavrhli. Spojenie konaní o výchove a výžive zostáva konaním vo veciach starostlivosti o maloleté deti so všetkými dôsledkami s tým spojenými a okruh účastníkov sa riadi ust. § 94 O.s.p.. Rozhodujúcim kritériom pre vhodnosť spojenia vecí je hospodárnosť a k spojeniu sa hodia veci, ktoré buď skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov a stačí, ak je splnená aspoň jedna z citovaných podmienok. K spojeniu veci môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania, ak sú splnené podmienky, je to hospodárne a výsledkom spojeného konania je spravidla aj spojené rozhodnutie u všetkých spojených vecí. Spojenie je možné tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom druhého stupňa za predpokladu, že všetky spojené veci sú v štádiu rozhodovania.

Z oboch spisov predložených na odvolacie konanie odvolací súd zistil, že konajúci súd uznesením sp.zn. 43P 202/2012 dočasne zveril mal. U. Y. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať predbežne na výživu mal. U. 26,65 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred otcovi od 1.9.2012. Uznesenie bolo vydané dňa 30.8.2012, predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 26.9.2012 a evidované pod sp.zn. 7CoP 311/2012. Uznesením sp.zn. 27P 187/2012 súd prvého stupňa uznesením zo 4.9.2012 zamietol návrh starej matky na dočasné zverenie mal. U. Y. nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti. Spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 28.9.2012 a evidovaný pod sp.zn. 8CoP 422/2012. Obsahom oboch spisov je preukázané, že obidva návrhy sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa, tých istých rodičov a predmetu konania - výchovy maloletej, t.j. o dočasné zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti otca a náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, preto sú nepochybne dané podmienky na spojenie veci podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého na konanie pred odvolacím súdom platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na to, že v oboch konaniach boli podané návrhy na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnej výchove mal. U., o ktorých prvostupňový súd rozhodol, pričom ide o rozhodnutia vzájomne sa vylučujúce (vyhovením jednému z nich nie je možné vyhovieť druhému) , nie je možné v rámci odvolacieho konania rozhodnúť len o jednom z nich, prípadne samostatne, lebo by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo vzťahu k druhému. Nakoľko vec sp.zn. 7CoP 311/2012 bola predložená na odvolacie konanie 26.9.2012 a vec sp.zn. 8CoP 422/2012 až 28.9.2012, preto ich odvolací súd spojil na spoločné odvolacie konanie, ktoré bude naďalej vedené pod sp.zn. 7CoP 311/2012, ktorá vec bola predložená na odvolacie konanie ako prvá.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je vhodné predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože účastníci konania podali dva odlišné a protichodné návrhy na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti, otec o dočasnú osobnú starostlivosť a stará matka o dočasnú náhradnú osobnú starostlivosť. Prvostupňovým súdom bolo v dvoch odlišných konaniach rozhodnuté odlišne rozhodnutiami vzájomne sa vylučujúcimi. Odvolací súd zistil, že je potrebné dočasne upraviť pomery maloletej, preto v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil uznesenie o dočasnom zverení mal. U. do osobnej starostlivosti otca a predbežnom určení výživného pre maloletú od matky v minimálnom rozsahu. Z preskúmavaného spisu sp.zn. 43P 202/2012 vyplýva, že starostlivosť o maloletú v súčasnosti zabezpečuje otec na požadovanej úrovni a jeho starostlivosť o maloletú nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, ktorý o prešetrení pomerov dňa 4.10.2012 podal správu, z ktorej vyplýva, že maloletá je od 28.8.2012 v starostlivosti otca, pretože stará matka maloletú dobrovoľne odovzdala otcovi do jeho osobnej starostlivosti. Otec má záujem aj naďalej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Otec žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou, z manželského zväzku pochádza mal. D. a v domácnosti býva aj syn pani O.. Rodina obýva rodinný dom so záhradou a mal. U. má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý rast a vývoj. Otec s mal. U. navštevuje detskú psychologičku, pretože sa obával reakcií, ktoré by mohli v súvislosti so zmenou prostredia u maloletej nastať a v zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletú má podporu svojej partnerky, ktorá mu so starostlivosťou o dieťa pomáha. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru vzhľadom na to, že matka ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, nemôže naďalej vykonávať svoje rodičovské práva so zreteľom na to, že 23.8.2012 bola vzatá v Maďarskej republike do väzby, boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a nie pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pretože neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by opodstatňovali záver, že otec maloletej nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu maloletej a umožňovali tak aplikovať výnimku zo zásady, že výchova dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Kolízny opatrovník pri prešetrení pomerov podal správu, z ktorej vyplýva, že starostlivosť otca o maloletú je na požadovanej úrovni. Odvolací súd v tomto štádiu konania nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal uprednostniť formu náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú pred prioritnou formou výkonu osobnej starostlivosti o maloletú tým z rodičov, ktorému v tom nebránia žiadne objektívne prekážky, prejavuje záujem o dieťa a má na jeho riadnu výchovu vytvorené vhodné podmienky tak, ako to konštatoval vo svojej správe aj kolízny opatrovník. Odvolací súd uvádza, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť až po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický stav maloletej odlišné od dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Základným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného

označenia predbežné opatrenie vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahu medzi subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech resp. neúspech v konaní o merite veci a súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia, resp. skutočnosťou, či predbežné opatrenie bolo alebo nebolo nariadené. Vzhľadom k tomu, že mal. U. bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti matky pre maloletú v minimálnom rozsahu s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

V zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s použitím ust. § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých súd môže začať konanie aj bez návrhu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. Z preskúmavaných spisov odvolací súd zistil, že tvrdenia otca a starej matky ohľadne jej stretávania sa s mal. U. sú rozporuplné a diametrálne odlišné, preto bola nepochybne preukázaná potreba dočasne upraviť styk maloletej so starou matkou, s ktorou maloletá od svojho narodenia vyrastala. Podľa listinných dôkazov je jednoznačne preukázaná veľmi silná citová väzba medzi nimi, ktorú ako to vyplýva aj z pripojeného znaleckého posudku otcom a kontinuálne aj zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine treba podporovať, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu starej matky tak, že upravil jej styk s mal. U. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, aby bola zachovaná väzba dieťaťa s prostredím, v ktorom doposiaľ vyrastalo, pretože nie je v záujme dieťaťa, aby boli čo i len dočasne pretrhnuté vzťahy dieťaťa s rodinným zázemím matky. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišne hodnotia situáciu, preto dôsledné skúmanie ich vzťahov a nimi predložených listinných dôkazov vrátane znaleckého posudku si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci samej v oboch konaniach ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité a sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd v závere konštatuje, že nie je možné akceptovať správanie sa otca znemožňujúce starej matke stretávať sa s mal. U. a vytvárať tak pocit spolupatričnosti maloletej s rodinnou jej matky. Je potrebné zdôrazniť, že bude povinnosťou prvostupňového súdu v prípade ak už účastníkmi konania neboli podané návrhy na začatie konania vo veci samej, začať konanie z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. a spojiť ich na spoločné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.