KSKE 8 CoP 50/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 50/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710203966 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710203966.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. U. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov U. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. č. XX a U. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na D. ulici č. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7.12.2011 č.k. 17P 104/2010-95 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletú U. z 33,19 € na 40 € mesačne od 1.3.2010, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred matke maloletej a dlžné výživné 143,01 € za obdobie od 1.3.2010 do 30.11.2011 povolil otcovi splácať v mesačných 20 € splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 16.12.2002 č.k. 14P 223/2002-106.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 30.3.2010, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo 16.12.2002 č.k. 14P 223/2002-106 sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej, ako aj na strane otca. Konajúci súd vykonal dokazovanie a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 16.12.2002 č.k. 14P 223/2002-106 bolo naposledy upravené výživné od otca pre maloletú U. vo výške 1.000,- Sk (33,19 €) . V čase tejto úpravy výživného maloletá U. mala 6 rokov, čistý priemerný mesačný zárobok matky bol 9.923,- Sk (329,38 €) a otca 10.000,- Sk (331,94 €) . Otec v čase predmetného rozhodnutia žil v poradí v druhom manželstve, z ktorého sa narodila maloletá dcéra U. X.X.XXXX a jeho manželka bola zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom 7.000,- Sk (232,36 €) . Z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C 124/2007 zistil, že druhé manželstvo otca bolo rozvedené a maloleté deti narodené z tohto manželstva U. (nar. X.X.XXXX) a U. (narodený v roku XXXX) boli zverené do osobnej starostlivosti ich matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa 1.000,- Sk (33,19 €) . Konajúci súd tiež zistil, že otec maloletej pracoval ako vojak z povolania od júla 2002 do júla 2006, kedy ukončil služobný pomer a na úrade práce bol evidovaný ako nezamestnaný od októbra 2009 do 25.4.2010, kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do cudziny za prácou. Rovnako zistil, že matka aj s maloletou dcérou žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí sú starobní dôchodcovia, matku finančne podporujú a matka im prispieva na náklady bývania 150 € mesačne. Konštatoval, že matka okrem bežných výdavkov má mimoriadne výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletej dcéry. Na základe uznesenia odvolacieho súdu z 23.6.2011 č.k. 8CoP 55/2011-56 (ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa z 15.12.2010 č.k. 17P 104/2010-44 o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného z 30.3.2010 zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie) súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom matky, otca, listinný dôkazmi a zistil, že posledným trvalým pracovným pomerom bol výkon štátnej služby v armáde, kde pôsobil ako vojak z povolanie v období rokov 2001-2006. V poslednom roku trvania štátnej služby v roku 2006 pôsobil ako vojak na zahraničnej misii. Pred ukončením tejto misie sa začali prejavovať u neho

vážnejšie zdravotné problémy, v dôsledku toho došlo u neho k preskúmaniu jeho zdravotného stavu komisiou a vojenská komisia dospela k záveru, že nie je schopný a spôsobilý pre vojenskú štátnu službu, čo bolo dôvodom skončenia služobného pomeru. Po skončení služobného pomeru vojaka z povolania bol nezamestnaný od 1.7.2006 do 15.10.2009, kedy bol z evidencie vyradený z dôvodu vycestovania za prácou do Anglicka. V Anglicku strávil len niekoľko mesiacov a v dôsledku zhoršovania jeho zdravotného stavu sa opätovne vrátil a zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, kde bol evidovaný od 10.2.2010 do 25.4.2010, kedy opätovne odišiel za prácou, a to do USA so svojou priateľkou. V USA strávil približne rok a pol, so svojou priateľkou pracovali len brigádnicky a príležitostnými výpomocami, keďže nezískali pracovné povolenie. Tieto zárobky neboli postačujúce na pokrytie všetkých finančných výdavkoch spojených s pobytom v USA, preto sa opätovne vrátil a zaevidoval na úrade práce 9.11.2011. Otec býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve, byt nadobudol v dedičskom konaní po smrti otca. Je vlastníkom osobného motorového vozidla značky KIA. Z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C 124/2007 zistil, že druhé manželstvo otca bolo rozvedené, dve maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 1.000,- Sk (33,19 €) na každé dieťa mesačne. Konajúci súd vykonal dokazovanie aj ohľadom pomerov na strane matky a maloletého dieťaťa. Zistil, že matka žije s maloletou v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí sú starobní dôchodcovia. Finančne jej vypomáhajú pri starostlivosti o maloletú. Matka pracuje ako operátorka výroby s príjmom v priemere 405 € mesačne. V spoločnej domácnosti so starými rodičmi prispieva priemerne 100 € mesačne. Maloletá má bežné náklady súvisiace so stravovaním, oblečením, nákupom školských potrieb. Je žiačkou 6. ročníka 8-ročného gymnázia, do školy cestuje autobusom. Náklady na cestovanie predstavujú priemerne mesačne 27 €. Matka má zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom maloletej, čo predstavuje priemerne mesačne 20 €. Je pravidelne sledovaná v neurologickej, kardiologickej a alergologickej ambulancii a matka má aj v tejto súvislosti zvýšené finančné výdavky. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok väčšej finančnej hodnoty a nemá ani žiadne úspory. Na základe doplneného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že na strane maloletej došlo od poslednej úpravy k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a dospel k záveru, že s prihliadnutím na majetkové, finančné a zárobkové možnosti a schopnosti otca je dôvodné zvýšiť výživné na sumu 40 € mesačne, čo za daných okolností považoval za primerané napriek konštatovaniu, že otec nemá žiaden pravidelný mesačný príjem, takto zvýšené výživné odôvodňujú jeho majetkové pomery, keďže je vlastníkom bytu a motorového vozidla. Súčasne konštatoval, že bude na otcovi, akým spôsobom zabezpečí hradenie pravidelného výživného, keďže preukázateľné nemá pravidelný príjem. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a podľa ust. § 62 ods. 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine zvýšil výživné z 33,19 € na 40 € mesačne od 1.3.2010 do budúcna. Dlžné výživné 143,01 € za obdobie od 1.3.2010 do 30.11.2011 povolil otcovi splácať v mesačných 20 € splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej a poukázala predovšetkým na to, že konajúci súd nedostatočne vykonal dokazovanie a následne ho nesprávne vyhodnotil, do odôvodnenia rozhodnutia dôsledne neuviedol skutočné cestovné náklady maloletej, ani jej, pretože priemerne mesačne hradí cestovné 61,60 € a cestovné maloletej 36,80 €. Poukázala na náklady spojené so zakupovaním odborných učebníc, s ktorými sa konajúci súd dôsledne nevysporiadal, a to napr. učebnica angličtiny stojí 18,60 €. Zdôraznila, že nemá možnosť z finančných dôvodov odsťahovať sa od starých rodičov a zariadiť si samostatný život s maloletou, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na získanie úveru na kúpu bytu. Zdôraznila, že jej rodičia sú starobní dôchodcovia, poberajú starobný dôchodok, matka 130 € a otec 398 €, sami potrebujú finančnú podporu zo strany svojej dcéry, ktorú ona im nie je schopná poskytnúť a žijú prakticky na hranici chudoby. Poukázala na nepomerne lepšie majetkové pomery otca, ktorý napriek tomu, že podľa jeho vyjadrenia a vykonaného dokazovania je dlhodobo nezamestnaný, je naďalej vlastníkom 3-izbového bytu, ktorý je schopný udržiavať a platiť jeho réžiu, je vlastníkom aj garáže a trojročného automobilu značky KIA. Vyjadrila presvedčenie, že konajúci súd dostatočne nezohľadnil jej finančné a majetkové pomery, nevykonal dôsledné dokazovanie predovšetkým na strane otca a preto jeho záver, že zmena pomerov na strane maloletej odôvodňuje zvýšenie výživného len o 7 € je nesprávny a považuje ho za absolútne neprimerané a nedostatočné, fakticky bezvýznamné. V závere odvolania poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý sa zhoršuje pod neustálym fyzickým a psychickým zaťažením, v dôsledku ktorého sa obáva, že v krátkej budúcnosti nebude schopná sama zabezpečovať starostlivosť o maloletú.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec a uviedol, že konajúci súd rozhodol správne a zákonne, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Zdôraznil, že majetok, ktorý v súčasnej dobe má, t.j. 3-izbový byt získal dedičstvom po svojom otcovi v polovici a druhú polovicu mu darovala jeho matka. Takisto aj auto si kúpil z finančných prostriedkov, ktoré získal dedičstvom po svojom otcovi. Vyslovil názor, že tvrdenie matky v prežívaní na hranici chudoby spolu so svojimi rodičmi nepovažuje za presvedčivé, nakoľko spolu so starobnými dôchodkami svojich rodičov a svojím vlastným príjmom majú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si zabezpečili primeranú životnú úroveň. V tejto súvislosti poukázal na svoju finančnú situáciu, že nemá žiaden príjem a pritom uhrádza réžiu 3-izbového bytu, platí výživné na tri maloleté deti a sám si plní svoje vlastné nevyhnutné existenčné náklady.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) . Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pre jeho vydanie musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v predmetnej veci dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a ani právny názor odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania vyslovený v zrušujúcom uznesení z 23.6.2011 č.k. 8CoP 55/2011-56, ak za fakticky nedoplneného dokazovania odlišne od svojho predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia určil, resp. zvýšil výživné a v odôvodnení sa obmedzil len na zmätočné a z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine nezákonné konštatovanie, že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej miere. Konajúci súd absolútne nezisťoval dôvody, pre ktoré otec prestal pracovať v štátnej službe, nevyžiadal si vyjadrenie zamestnávateľa, nevyžiadal si podklady o jeho zdravotnom stave, na základe ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru, že jeho možnosti pri získaní zamestnania sú obmedzené, nevykonal dokazovanie so zameraním na záujem otca získať zamestnanie, nezisťoval od úradu práce, aké by mohol mať otec reálne možnosti zamestnať sa vzhľadom na svoje vzdelanie, prax a zdravotný stav, nezistil dôsledne jeho majetkové pomery, neverifikoval tvrdenie otca, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo k bytu, garáži a autu, ktoré vlastní, nezisťoval dôsledne zdroj príjmu otca eventuálne iné alternatívy, pomocou ktorých si zabezpečuje bežné životné náklady a plnenie vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom, preto ani nemohol náležite a dôsledne vyhodnotiť, či sa otec nevzdal bez vážneho dôvodu zamestnania alebo majetkového prospechu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie otca, že svoje povinnosti týkajúce sa úhrady réžie bytu (nájomné a inkaso) , vyživovacích povinností a v neposlednom rade financovanie svojich vlastných životných nákladov si plní bez toho, aby sa dostával do existenčných problémov napriek tomu, že nemá žiaden príjem. S týmto vyjadrením otca sa konajúci súd uspokojil a rozhodol tak na hypotetickom podklade vo vzťahu k jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. V dôsledku toho je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepresvedčivé a nepreskúmateľné a uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa a preto nemožno ani zistiť, či vec správne posúdil.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, dôsledne sa riadiť ust. § 120 ods. 2 O.s.p., z ktorého nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie, rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Predovšetkým bude povinnosťou súdu cieleným výsluchom otca zistiť, z akých finančných prostriedkov platí náklady spojené s užívaním bytu, náklady spojené s údržbou vozidla, poistením vozidla, samotnou prevádzkou vozidla, oboznámiť sa dôsledne s dedičským rozhodnutím, na ktoré sa otec odvoláva vo svojej výpovedi a na základe ktorého má disponovať finančnými prostriedkami, opätovne dotazovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, či je evidovaný ako nezamestnaný, v akej výške poberá sociálne dávky, resp. podporu pred nástupom do zamestnania a či za obdobie posledných troch rokov mal možnosť získať zamestnanie primerané svojmu zdravotnému stavu, praxi a vzdelaniu, odstrániť rozpor v tvrdení otca, že všetky svoje finančné záväzky si plní, pričom nemá žiaden príjem. Po takto doplnenom dokazovaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť vo veci a rozsudok

odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a aby boli preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Odôvodnenie rozhodnutia vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová