KSKE 8 CoP 54/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 54/2012

KS v Košiciach, dátum 30.07.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 54/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211899895 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211899895.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa R. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na Š. Q. č. X proti odporkyni A. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na V. ulici č. XX v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 2/2011-30 z 11.11.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 41P 2/2011-30 z 11.11.2011 zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie výživného odôvodnil tým, že nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala takéto rozhodnutie. Konštatoval, že odporkyňa neštuduje, je nezamestnaná od 16.8.2001, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie a v zmysle platných právnych predpisov bez nároku na podporu v nezamestnanosti a dávku v hmotnej núdzi. Finančné zabezpečenie súvisiace s jej životnými nákladmi v plnej miere hradí jej matka. Konajúci súd uvedené okolnosti vyhodnotil tak, že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť a preto návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, resp. zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil skutočnosť, že najpodstatnejšia zmena pomerov od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C 150/2009 z 11.3.2010 spočíva v tom, že v čase poslednej úpravy bola odporkyňa študentkou prvého ročníka vysokej školy a v súčasnej dobe neštuduje a preto je schopná sama sa živiť. Argumenty samotnej odporkyne, ktoré uvádzala v priebehu konania na súde prvého stupňa o plánoch ďalšieho štúdia spochybnil, považuje ich za účelové úvahy a je presvedčený, že ani súd ich nemôže zohľadniť. Súčasne uviedol, že podľa jeho informácií je odporkyňa evidovaná v personálno-pracovnej spoločnosti Index - Nosluš, pre ktorú vykonáva brigádnickú činnosť. Z uvedených dôvodov považuje za neprípustné, aby on, ktorý iba s ťažkosťami pokrýva nevyhnutné náklady na živobytie svojej rodiny, prispieval na výživu plnoletej odporkyne 80 € mesačne, pričom je schopná sama sa živiť.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil. Uviedla, že po ukončení štúdia na vysokej škole je nepretržite evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Matka, u ktorej býva a ktorá ju finančne zabezpečuje, nepoberá z uvedeného dôvodu rodinné prídavky a takisto jej nepatrí ani mesačný daňový bonus 20,51 €, čo predstavuje celkovo nižší príjem o 42,52 € mesačne. K tvrdeniu navrhovateľa o vykonávaní brigádnickej činnosti uviedla, že v rámci evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny má možnosť a právo zaevidovať sa v personálnej agentúre ako brigádnik, čo je zákonné, avšak táto možnosť sa jej naskytla len raz, kedy z tejto brigádnickej činnosti dosiahla príjem 22 €.

Výrok o trovách konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti pre odporkyňu. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie výživného, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že návrh o zrušenie výživného navrhovateľa pre odporkyňu nie je dôvodný.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Zmenou pomerov v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie, resp. zrušenie výživného je potrebné dôsledne porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne vykonal dokazovanie, zistil relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, tieto správne vyhodnotil, keď rozhodol, že návrh nie je dôvodný. Správne konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom navrhovateľa pre odporkyňu nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keďže odporkyňa aj v čase poslednej úpravy, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa nebola a nie je schopná sama sa živiť. Odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že odporkyňa ukončila prípravu na povolanie, nezakladá právo navrhovateľa bez výhrad na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Pre ozrejmenie dodáva, že to, kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťa patrí jeho vek,

zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovno- právnu spôsobilosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej zárobkovej činnosti. Súhrnne je možné konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť nevzťahuje. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu (napr. dieťa je už schopné samé sa živiť) , môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd rozhodol správne, ak návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol, pretože odporkyňa napriek tomu, že ukončila prípravu na povolanie, v súčasnej dobe nie je schopná sama sa živiť, o čom svedčí jednoznačne skutočnosť, že je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je zabezpečená žiadnou finančnou dávkou, finančnú starostlivosť pokrýva v plnej výške jej matka a preto aj vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvá do času, kým si odporkyňa nebude schopná samostatne uspokojovať svoje životné potreby.

Odvolací súd k námietke navrhovateľa týkajúcej sa brigádnickej činnosti odporkyne dodáva, že na túto skutočnosť nemohol prihliadnuť, pretože išlo preukázateľne o jednorázový zárobok, ktorý nemôže plniť funkciu finančného zabezpečenia odporkyne ani v minimálnom rozsahu.

Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová