KSKE 8 CoP 56/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211218314 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211218314.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. B. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, detašované pracovisko Košice II dieťaťa rodičov W. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na J. ulici č. XX a A. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. č. X, Z. S. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.12.2011 č.k. 23P 261/2011-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletú W. z 2.500,- Sk (82,98 €) na 125 € od 1.7.2011.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 210,94 € od 1.7.2011 do 31.1.2012 zaväzuje otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom 2.12.2011 č.k. 23P 261/2011-44 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 20.9.2006 sp.zn. 25P 169/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.3.2007 sp.zn. 8CoP 340/2006 od otca pre maloletú W. z 2.500,- Sk (82,98 €) na 125 € mesačne od 1.7.2011 a zaviazal ho platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca dopredu matke maloletej. Dlžné výživné 160 € od 1.7.2011 do 30.11.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné od 1.7.2011 na 100 € mesačne s tým, že dlžné výživné nevzniklo vzhľadom k tomu, že v júli 2011 zaplatil výživné 116,18 € a za august, september, október a november v roku 2011 zaplatil výživné po 92,98 €. Uvedomuje si skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako tri roky a maloletá dcéra sa stala žiačkou druhého stupňa základnej školy, ale myslí si, že výživné 100 € mesačne primerané jej potrebám vzhľadom na jeho príjem a skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vytkol konajúcemu súdu, že nepožadoval od matky predloženie dokladov o jej výdavkoch, ktoré sa mu zdajú byť prehnané a nadsadené a zvýšenie výživného na 125 € mesačne neopodstatnené a umelo nadsadené. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že v nedostatočnej miere preskúmaval oprávnené náklady jeho maloletého syna, partnerky a v neposlednom rade aj jeho nevyhnutné výdavky potrebné k životu. Poukázal na rozpor v tvrdeniach matky o kúpe, resp. splácaní finančných prostriedkov na kúpu bicykla. Konštatoval, že od narodenia maloletého

syna A. (XX.X.XXXX) výrazne stúpla spotreba elektrickej energie a plynu v rodinnom dome, v ktorom bývajú s partnerkou a s dieťaťom, čo potvrdzujú nedoplatky za ich odber a navyše, dom má viac ako 56 rokov a neustále stúpajú náklady na jeho opravu a prevádzku. Rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho osobe považuje za veľmi nespravodlivý a myslí si, že prešetrenie pomerov súdom prvého stupňa bolo nedostatočné a povrchné s cieľom, čo najlepšie vyjsť v ústrety matke maloletej dcéry.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného potvrdiť a rozhodnúť o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné aj za obdobie od 1.12.2011 do rozhodnutia súdu. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov, pretože uplynutím časového obdobia vznikol nárast jej potrieb, ktoré uviedla v návrhu, ako aj na pojednávaní, či pred kolíznym opatrovníkom. K odvolacím námietkam otca konštatovala, že pôžičku, ktorú použila na kúpu bicykla pre dieťa naďalej spláca a advokátka jej poskytuje právne služby v rámci dobrých vzťahov bezplatne. Podľa otca je výživné 100 € mesačne pre 14-ročné dievča primerané, pričom v rovnakej výške si uplatnil výdavky vo vzťahu k svojmu 2-ročnému synovi, ktoré na výzvu súdu nevedel podrobnejšie špecifikovať. Otec zrejme nevie a nechce pochopiť, že náklady na 14- ročné dievča, ktoré žije v meste, sú podstatne vyššie ako výdavky na 2-ročné dieťa, ktoré je doma a nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie. Poukázala aj na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a s rodičmi, ktorí majú pravidelný mesačný príjem vo forme starobného dôchodku a na chode domácnosti a uhrádzaní nákladov spojených s bývaním sa podieľajú štyri osoby. Zdôraznila, že aj jej stúpli náklady za užívanie bytu a na rozdiel od otca, žije sama s dcérou a je nútená všetky náklady znášať sama. Na záver konštatovala, že otec je riadnym členom vo zväze včelárov a pred rodinným domom má veľký pútač s reklamou na predaj medu. Spolu s odvolaním predložila poštové poukážky, z ktorých je zrejmé, že v decembri 2011 otec zaplatil na výživu maloletej dcéry 92,98 € a 12.1.2012 zaplatil 82,98 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú W.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 125 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca berúc do úvahy, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. nar. XX.X.XXXX a zohľadňuje aj rozsah odôvodnených potrieb maloletej W.. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby maloletej W., ktorá v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola študentkou 9. ročníka základnej školy, sú rozhodne vyššie, ako potreby dieťaťa vo veku dvoch rokov, preto zvýšenie výživného na 125 € mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie výživného na jeden deň o 1,4 € zohľadňuje iba minimálnu

časť zvýšených potrieb maloletej a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku dieťaťa, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Odvolací súd tiež dodáva, že potencionálne možnosti a schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletú W. na 125 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a navyše, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi A. XX.X.XXXX, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Pokiaľ otec súdu prvého stupňa vytýkal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, aké sú odôvodnené potreby maloletej W., odvolací súd uvádza, že sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, ktoré nie je potrebné dokazovať a podrobne v odôvodnení špecifikovať okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zlého zdravotného stavu dieťaťa, prípadne jeho špecifických záľub a vrcholových športových aktivít, ktorým sa dieťa venuje, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, t.zn., že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. S ostatnými odvolacími námietkami otca a matky vo vyjadrení k odvolaniu sa vysporiadal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. odvolací súd sa týmito nezaoberal, pretože sú relevantné pre iné konanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletú W. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 220 O.s.p. a rozhodol, že dlžné výživné od otca pre maloletú W. od 1.7.2011 do 31.1.2012 je 210,94 €. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Košice II z 20.9.2006 sp.zn. 25P 169/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.3.2007 sp.zn. 8CoP 340/2006 vo výške 2.500,- Sk (82,98 €) a výživným 125 € za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012. Na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa, otec mal zaplatiť na výživu maloletej W. za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 spolu 875 € (7x 125 €) a na základe nepochybného zistenia, že za toto obdobie zaplatil spolu 664,06 € (v júli 2011 zaplatil 116,18 €, v auguste, septembri, októbri, novembri 2011 zaplatil každý mesiac po 92,98 € a v januári 2012 zaplatil 82,98 €) , dlžné výživné za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 predstavuje 210,94 € (875 € - 664,06 €) , ktoré zaviazal otca zaplatiť v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej, pretože vzhľadom k pomerom otca, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.