KSKE 8 CoP 86/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210209046 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210209046.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletých detí F. G. nar. X.X.I. a V. nar. XX.XX.I. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, detašované pracovisko Košice II detí rodičov H. F. nar. X.X.I. bývajúcej v F. na A. Č.. X zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej č. 6 a J. F. nar. XX.X.I. bývajúceho v F. na E. Č.. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.2.2011 č.k. 25P 151/2010-26

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 8.2.2011 č.k. 25P 151/2010-26 znížil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.2.2008 č.k. 44C 492/2005-59 od otca pre mal. G. nar. X.X.I. z 99,58 € na 40,- € mesačne a pre mal. V. nar. XX.XX.I. z 82,98 € na 30,- € mesačne od 1.4.2010 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke maloletých detí. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.2.2008 č.k. 44C 492/2005-59 bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným z manželstva G. nar. X.X.I. a V. nar. XX.I..I. tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. G. 3.000,- Sk mesačne (99,58 €) a mal. V. 2.500,- Sk mesačne (82,98 €) . V čase tejto úpravy výživného súd vychádzal zo zistenia, že matka maloletých detí mala čistý mesačný príjem 12.000,- Sk (394,- €) a príjem otca, ktorý pracoval v Anglicku bol 30.000,- Sk (996,- €) a rodičia okrem mal. G., ktorý navštevoval prvý ročník základnej školy a mal. V., ktorý bol v predškolskom veku, nemali inú vyživovaciu povinnosť. Tento rozsudok vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť 23.5.2008. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že otec maloletých detí podal návrh na zníženie výživného 21.4.2010 s odôvodnením, že dlhšiu dobu je nezamestnaný, nepoberá žiaden príspevok od úradu práce a nemá žiaden príjem. Z výpovede otca zistil, že od júla 2009 do januára 2010 bol zamestnaný v spoločnosti P. s.r.o. s čistým mesačným príjmom 350,- až 400,- € a zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny (absencie) , ale napriek tomu, že s výpoveďou nesúhlasil (ani ju neprevzal) , nepodal žalobu o neplatnosť výpovede. Rovnako z výpovede otca zistil, že nepožiadal o zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lebo do dvoch týždňov má príležitosť vycestovať do Rakúska a pracovať ako opatrovateľ s predpokladaným príjmom 700,- € za dva týždne s tým, že ubytovanie a stravu bude mať bezplatne. Nemohol skôr vycestovať za prácou do Nemecka alebo do Anglicka, pretože nemal na to peniaze, ale pomohla mu sestra, ktorá zaplatila mu opatrovateľský kurz a tiež kurz nemeckého jazyka. Z výpovede matky zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na náklady bývania 100,- €. Pretože si otec neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, poberá náhradné výživné od štátu a okrem maloletých detí V. a G., ktoré navštevujú základnú školu, nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Súd prvého stupňa zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Rozhodnutie o znížení výživného odôvodnil zmenou pomerov na strane otca, ktorý je od 16.1.2010 nezamestnaný a napriek tomu, že nemá žiaden príjem, nepožiadal o zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie, preto pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z mesačného príjmu otca dosahovaného v spoločnosti P. s.r.o. (360,- až 400,- € netto) s poukazom na to, že skončenie pracovného pomeru bolo zavinené otcom (výpoveď daná zamestnávateľom pre porušenie pracovnej disciplíny) . Na základe tejto úvahy dospel k záveru, že primerané výživné je pre mal. Dávida 40,- € a pre mal. Tomáša 30,- € od podania návrhu, t.j. 1.4.2010 vzhľadom aj na tú okolnosť, že neplnením výživného od otca sa zvyšuje dlžné výživné pre maloleté deti, pričom otec nie je schopný platiť ani bežné výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu a v prípade trestného stíhania a právoplatného odsúdenia pre neplnenie vyživovacej povinnosti sa znižuje jeho možnosť zamestnať sa a zabezpečiť príjem, z ktorého by uhrádzal súdom určené výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zdôraznila, že návrh otca je čisto účelový, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní dlhodobo a to v zásade bez ohľadu na to, či je alebo nie je zamestnaný, resp. či má príjem. Uviedla, že otec je schopný a má možnosti zabezpečovať si príjem v takej výške, aby mohol obom deťom platiť výživné v súlade so schválenou dohodou rodičov a práve táto povinnosť môže naňho pôsobiť motivačne vo vzťahu k hľadaniu si zamestnania a zárobkových možností. Otec detí už v minulosti pracoval v zahraničí a na súde uviedol, že plánuje opätovne pracovať v zahraničí a dosahovať príjem umožňujúci mu plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej výške. Po skončení svojho pracovného pomeru na Slovensku v spoločnosti P. s.r.o. až do pojednávania vo veci neurobil nič pre to, aby si zabezpečil aspoň nejaký legálny príjem, a to či už požiadaním o dávku v nezamestnanosti alebo podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou voči spoločnosti P. s.r.o. Otec detí nie je invalid, nemá zníženú pracovnú schopnosť, nie je dlhodobo nemocný alebo inak pracovne znevýhodnený, je vyučený vodoinštalatér, čo je pri súčasnom dopyte po takýchto a obdobných profesiách súvisiacich so stavebným priemyslom na Slovensku aj v zahraničí skôr výhoda, ako nevýhoda a podľa jej informácií otec od februára 2011 pracuje v spoločnosti P.-V. H. R. s.r.o. so sídlom E.X. V. I., F.. Vytkla konajúcemu súdu, že pri svojom rozhodovaní nepreveril skutočnosť, prečo otec prestal pracovať v zahraničí aj napriek tomu, že si bol vedomý svojho dlhu na výživnom voči maloletým deťom, či nedosahoval príjem z brigádnickej alebo inej formy činnosti, či nedisponuje hodnotnejším majetkom a akou formou si zabezpečoval a zabezpečuje príjem na svoje vlastné prežitie, ale uspokojil sa iba s tvrdením, že býva u svojho otca a žiaden príjem údajne nemá. V tejto súvislosti konštatovala, že výdavky na živobytie, fajčenie a spolužitie s priateľkou sú značnou položkou, na ktorú otec detí musí dosahovať nejaký príjem, resp. používať na ich financovanie nejaké zdroje, o ktorých sa na súde nezmienil. Zdôraznila, že otec detí sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku v zahraničí a svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom si neplní bez ohľadu na svoj príjem, preto návrh na zníženie výživného považuje za čisto špekulatívny v snahe ovplyvniť prebiehajúce trestné konanie za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže už za takýto trestný čin bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený. Tiež uviedla, že úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo jej oznámené, že v dôsledku zníženia výživného od podania návrhu otca bude musieť úradu vrátiť rozdiel medzi vyplateným náhradným výživným a výškou novostanoveného výživného, ktorý do podania tohto odvolania by činil 1.913,52 €, čo je pre ňu absolútne neprijateľné. Rovnako vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil v potrebnom rozsahu odôvodnené potreby maloletých detí a výživné určené pôvodným rozhodnutím považuje za minimálnu hranicu rešpektujúcu rozsah týchto potrieb. Uviedla, že jej príjem nepostačuje na zabezpečenie potrieb maloletých detí, na náklady súvisiace s vedením domácnosti a vlastné živobytie, pričom deťom poskytuje takmer výlučnú osobnú starostlivosť vzhľadom na to, že otec neplní rodičovskú dohodu ani v časti styku s maloletými deťmi každý druhý víkend, čo ešte prehlbuje nepomer v uhrádzaní potrieb detí medzi ňou a otcom.

Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že

nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku o znížení výživného pre mal. G. a mal. V. a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o výživnom pre maloleté dieťa (zníženie výživného) , kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom G. a V. a v tomto smere sa spoľahol len na jeho vyjadrenie, že od 16.1.2010 je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť P. s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem 360 až 400,- € a napriek tomu, že nesúhlasil s dôvodmi skončenia pracovného pomeru (porušenie pracovnej disciplíny - absencie) nepodal žalobu o neplatnosť výpovede danú zamestnávateľom. Konajúci súd absolútne nezisťoval dôvody, pre ktoré otec prestal pracovať v zahraničí (Anglicko) , neverifikoval tvrdenia otca o skončení pracovného pomeru v spoločnosti P. s.r.o., ani o okolnostiach súvisiacich s výkonom práce opatrovateľa v Rakúsku a rovnako nevykonal dokazovanie so zameraním na reálny dosah otca získať primerané zamestnanie, pretože nevenoval dostatočnú pozornosť a nezisťoval od úradu práce, aké by mohol mať otec reálne možnosti zamestnať sa, absolútne nezistil jeho majetkové pomery, ani zdroj príjmu eventuálne iné alternatívy, pomocou ktorých si zabezpečuje bežné životné náklady a sú dostatočné na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v súdom určenom rozsahu, proti ktorému nepodal odvolanie, v dôsledku čoho nemohol náležite vyhodnotiť, či sa otec nevzdal pre neho výhodnejšieho zamestnania lebo majetkového prospechu. Súd prvého stupňa o výživnom rozhodol na hypotetickom podklade vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho záver o primeranosti výživného 40,- € mesačne pre mal. G. a 30,- € mesačne pre mal. V. od 1.4.2010 je predčasný, rovnako ako aplikácia ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine (potencionalita príjmu) , pretože príjem otca dosahovaný v spoločnosti P. s.r.o., ustálený za predpokladaný príjem (potencionálny príjem) nemá podklad v doteraz vykonanom dokazovaní. Odvolací súd poznamenáva, že princíp potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak takto zistený príjem sa javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, pri určení (zmene) výživného bude rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že svoje schopnosti riadne nevyužíva, zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, stratil zamestnanie vlastným zavinením alebo sa vzdal majetkového prospechu. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné prihliadať len v

prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom, súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. G. a mal. V., a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami matky vo vzťahu k návrhu na zníženie výživného pre mal. G. a mal. V., výsledky dokazovania vyhodnotiť podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať, opäť rozhodnúť o návrhu otca na zníženie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.