KSKE 8 CoP 92/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 92/2012

KS v Košiciach, dátum 25.09.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 92/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222757 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110222757.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. D. nar. XX.X.R. bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov G.. G. D. nar. XX.X.R. bývajúcej v O. A. U. S. Č.. XX a U. W. nar. XX.XX.R. bývajúceho v O. A. W. J.. Č.. X zastúpeného JUDr. Klaudiou Azariovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.1.2012 č. k. 45P/58/2011-117 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na jeho výživu 100 Eur mesačne od 1.8.2010 do 1.3.2011 a 150 Eur mesačne od 1.3.2011 matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a matku zaviazal informovať otca dvakrát mesačne písomne o zdravotnom stave maloletého, o jeho lekárskych vyšetreniach, očkovaniach, záujmových krúžkoch a všetkých iných záujmových činnostiach, školských výsledkoch, o pobyte mimo územia Slovenskej republiky a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého. Schválil rodičovskú dohodu o styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16.00 do pondelka do 8.00, počas letných prázdnin vždy od 1.7. od 9.00 do 14.7. do 17.00, počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9.00 do 30.12. do 9.00, každý nepárny rok od 31.12 od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 17.00, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty od 9.00 do nasledujúcej soboty do17.00 s tým, že počas bežného týždňa si otec vyzdvihne maloletého v piatok o 16.00 v detských jasliach X., kde ho aj v pondelok odovzdá. V ostatných termínoch sú rodičia povinní odovzdať si maloletého pred bytom matky. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu.

Proti výroku o určení výživného od 1.3.2011 a o úprave styku otca s mal. H. podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť na 60 Eur mesačne od 1.3.2011 a upraví mu styk s maloletým do 4. rokov jeho veku každý párny týždeň od soboty od 10.00 do nedele do 18.00 hod. V ostatných častiach navrhol ponechať styk tak, ako bol upravený. Poukázal na to, že mu jeho príjmy neumožňujú prispievať na výživu mal. H. viac ako 60 Eur mesačne od 1.3.2011. V tejto súvislosti uviedol, že podľa daňového priznania pracoval v roku 2010 s čistým priemerným mesačným príjmom 224,67 Eur. Pretože mu tento príjem nepostačuje na splátky stavebného úveru po 134,65 Eur mesačne, na poplatky súvisiace s užívaním bytu 156,62 Eur a na sporenie pre mal. H. po 7 Eur mesačne, jeho otec mu prispieva 170 Eur mesačne. Konštatoval, že aj keď sa s matkou na pojednávaní dohodli o rozsahu jeho styku s mal. H. a súd prvého stupňa túto dohodu schválil, vyjadril presvedčenie, že nie je v záujme maloletého, pretože má len dva a pol roka

a nie je pre neho vhodné, aby u neho prespával 3 noci po sebe každý druhý týždeň. Konštatoval, že keď v súčasnosti realizuje svoj styk, maloletý sa často pýta k matke, na ktorú je zvyknutý. Prezentoval názor, že rozsah styku v podobe, v akej bol upravený, bude v záujme maloletého až keď dovŕši 4 roky, pretože sa vtedy viac osamostatní.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny. Pokiaľ otec tvrdil, že mu jeho príjmy neumožňujú prispievať na výživu mal. H. viac ako 60 € mesačne do budúcna poukázala na to, že otec pracuje pre toho istého zamestnávateľa ako predtým, ale pod iným režimom, v dôsledku čoho musí mať minimálne taký príjem, ako tam dosahoval. Uviedla, že otec zatajil úspory 4.000 Eur, ktoré nadobudol zámenou bytu v O. A. A. S. Č.. XX za byt v O. A. W. J.. Č.. X. Poznamenala, že otec si mohol dovoliť zo svojho príjmu 224,67 Eur kúpiť nové auto. Pokiaľ ide o rozsah styku navrhla, aby sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň od utorka od 16.00 do stredy do 8.00 a od piatku od 16.00 do nedele do 18.00 hod. Konštatovala, že otcovi viac krát navrhla, aby u neho maloletý prenocoval, no otec sa stále vyhováral, že nemôže, nakoľko nemá postieľku, musí sa starať o chorého otca a má prácu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení mal. H. do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného na 100 Eur od 1.8.2010 do 1.3.2011 neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne určil a diferencoval rozsah výživného od 1.8.2010 do 1.3.2011 na 100 Eur mesačne a na 150 Eur mesačne od 1.3.2011 do budúcna. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti a styku s maloletým. Odvolací súd je toho presvedčenia, že výživné 150 Eur mesačne od 1.3.2011 je primerané odôvodneným potrebám mal. H., zodpovedá príjmovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a korešponduje s dohodou rodičov, podľa ktorej si otec doteraz plnil svoju vyživovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu, aj keď už v tom čase pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 224 Eur. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak bol otec schopný za tejto skutkovej situácie prispievať na výživu mal. H. 150 Eur mesačne od 1.3.2011, nič mu nebráni, aby v tom pokračoval ďalej. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Aj keď z daňového priznania otca skutočne vyplýva, že pracuje s čistým priemerným mesačným príjmom 224 Eur, je potrebné uviesť, že nie všetky výdavky, o ktoré si otec znižuje základ dane je možné zohľadniť pri určení výživného ako nevyhnutné podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine. Navyše, jeho životná úroveň nasvedčuje, že jeho finančná situácia je lepšia ako ju prezentoval v priebehu konania, a že mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v

rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožňoval mal. H., čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výdavky otca tak, ako ich vyčíslil v priebehu konania (449,29 Eur mesačne) prevyšujú jeho oficiálne príjmy takmer o polovicu, pričom do nich nezahrnul ani stravu. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že hlavnou náplňou pracovnej činnosti otca je aj v súčasnosti práca pre rovnakého zamestnávateľa ako v minulosti, u ktorého dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 680 Eur. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z potencionality príjmov otca a prihliadol na plat, ktorý by bol dosahoval, t.j. 680 Eur, ak by sa nezačal samostatne živiť. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zák. o rodine totiž vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Z tohto príjmu je otec aj podľa názoru odvolacieho súdu schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150 Eur od 1.3.2011 do budúcna.

Pokiaľ ide o styk otca s mal. H., odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu rozsahu, v akom konajúci súd schválil rodičovskú dohodu o styku otca s mal. H.. Práve naopak, jeho rozsah zodpovedá právu oboch rodičov na rovnocenný výkon svojich rodičovských práv a povinností, zohľadňuje silnejšiu citovú väzbu maloletého na matku a podporuje zachovanie väzieb medzi otcom a maloletým, ktorý je na neho zvyknutý, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia sa vedia dohodnúť o základnej forme úpravy styku. Pokiaľ sa nevedia dohodnúť na konkrétnych dňoch, v ktorých sa bude styk realizovať a tieto niekoľkokrát v priebehu konania menili, je predpoklad, že keby odvolací súd zmenil schválenú rodičovskú dohodu v zmysle odvolacieho návrhu otca, nevyhovel by matke a skutkovú situáciu by dostal do stavu, ako keby ani nebol rozhodol. Je nevyhnutné, aby si rodičia uvedomili, že prvoradým hľadiskom, podľa ktorého súdy posudzujú vhodnosť úpravy styku je záujem maloletého a nie záujmy rodičov a keďže styk otca s maloletým počas necelých troch dní každý druhý týždeň nie je v rozpore s týmto záujmom maloletého, tak, ako to ustálil aj súd prvého stupňa, odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o styku otca s maloletým. Záverom dodáva, že ak sa v budúcnosti ukáže takáto úprava ako nevhodná na základe tých okolností, ktoré otec uviedol v odvolaní, rodičom nič nebráni v tom, aby podali návrh na jej zmenu. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti ich dôvodov.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.