KSKE 8 Sd 68/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200836 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200836.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Z. C., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. Č.. XX, XXX XX Ž., zastúpeného na základe plnomocenstva Mgr. Viktorom Krempom, B.. I. Č.. XX, XXX XX J.Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, B.. XX. O. Č.. X, XXX XX D., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.09.2011 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. septembra 2011 č. XXX XXX XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.09.2011 v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) priznala navrhovateľovi odo dňa 09.12.2010 invalidný dôchodok v sume 326,10 eur mesačne. Zároveň mu v zmysle § 82 citovaného zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, odo dňa 01.01.2011 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 332,00 eur mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky J. zo dňa 23.08.2011, v zmysle ktorého bol navrhovateľ uznaný invalidným z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Taktiež dodala, že v prípade, ak by v budúcnosti došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má navrhovateľ možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Odporkyňa ďalej s poukazom na relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyrátala i výšku invalidného dôchodku, priznaného navrhovateľovi, vo výslednej sume 332,00 eur mesačne. Neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia tvoril osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľa, ako i posudok posudkového lekára zo dňa 23.08.2011.

Opravným prostriedkom, osobne podaným na Krajský súd v Košiciach, navrhovateľ namietal napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.09.2011. Prílohu odvolania, okrem napadnutého rozhodnutia odporkyne, osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, lekárskeho posudku zo

dňa 23.08.2011 a oznámenia o výplate dôchodku na účet, tvorila i lekárska správa zo dňa 02.09.2011 od ortopéda K.. T..

V doplnení podania zo dňa 09.10.2011 navrhovateľ na základe uznesenia súdu č. k. 8Sd/68/2011-14 (ktorým súd navrhovateľovi uložil povinnosť doručiť úplné podanie) podrobne špecifikoval svoje odvolacie dôvody. Namietal výšku priznaného invalidného dôchodku, nakoľko výpočet sumy invalidného dôchodku vychádzal v prevažnej miere z odborného posudku o invalidite navrhovateľa zo dňa 23.08.2011.

Navrhovateľ poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, najmä choroby pohybového a podporného aparátu s tým, že predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu nie je. Žiadal priznať vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ ) ako stanovených 60 %. Dodal, že priznaná MPSVZČ v lekárskom posudku zo dňa 23.08.2011 nebola určená správne, nezodpovedala jeho zdravotnému stavu a nezohľadnila dostatočne všetky diagnózy, ktoré mu boli určené a ktoré mu bránia vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ sa preto dožadoval zvýšenia miery invalidity minimálne o 15 %. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa domáhal opätovného posúdenia zdravotného stavu a priznania vyššieho invalidného dôchodku.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 28.12.2011 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch, uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.09.2011 navrhla ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľa, jeho splnomocneného zástupcu, zástupcu a zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne, s novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 04.11.2011, 15.12.2011, 22.11.2011, 17.04.2012 a 24.05.2012 a navrhovateľom doloženými novými lekárskymi správami dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 10.01.2012, zotrval na podanom opravnom prostriedku a opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol, že operácia pravého kĺbu sa síce podarila, avšak problémy má s ľavou nohou pri došľapovaní.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa súdu doručil lekársku správu od ortopéda K.. T. zo dňa 21.12.2011 a k nahliadnutiu poskytol originál lekárskej správy z preventívnej prehliadky u neurológa zo dňa 03.10.2011. Zároveň súdu navrhol pojednávanie odročiť o jeden až dva mesiace po absolvovaní neurologických vyšetrení navrhovateľom.

Zástupca odporkyne s poukazom na vyjadrenie odporkyne vo veci navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň sa vzdal práva na náhradu trov konania.

Faxovým podaním zo dňa 26.01.2012 (doručeným v písomnej podobe dňa 30.01.2012) splnomocnený zástupca navrhovateľa súdu preložil lekársku správu od neurologičky K.. S. zo dňa 24.01.2012.

Na druhom pojednávaní, nariadenom na deň 25.04.2012, navrhovateľ opakovane argumentoval zdravotnými problémami s nohou. Jeho splnomocnený zástupca súdu predložil lekársku správu z neurológie zo dňa 01.03.2012 od K.. S. a lekársku správu zo dňa 08.03.2012 z pracovného lekárstva od K.. I.. Zároveň dodal, že pri určení miery invalidity u navrhovateľa nebola zohľadnená obojstranná strata sluchu navrhovateľa.

Zástupkyňa odporkyne s prihliadnutím na tabuľkové ohodnotenie obojstrannej hluchoty (čo predstavuje maximálne 50 %) a so zohľadnením skutočnosti, že u navrhovateľa bolo vykonané zvýšenie o 10 %, uviedla, že táto nová diagnóza nebude rozhodujúcim hľadiskom pre stanovenie miery invalidity. Zároveň dodala, že rozhodnutie odporkyne je potrebné posudzovať v čase, kedy bolo vydané toto rozhodnutie a preto navrhla, aby rozhodnutie odporkyne súd potvrdil ako vecne správne.

V druhom vyjadrení zo dňa 02.05.2012, doručenom krajskému súdu dňa 07.05.2012, odporkyňa v krátkosti doplnila svoje prvé vyjadrenie z 28.12.2011 s tým, že opätovne navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 12.09.2011 o priznaní invalidného dôchodku potvrdiť ako vecne správne.

Na treťom pojednávaní, nariadenom na 03.07.2012, splnomocnený zástupca navrhovateľa zotrval na podanom opravnom prostriedku a žiadal navrhovateľovi priznať 75 % MPSVZČ.

Zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s prihliadnutím na závery posudkového lekára.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") .

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. (§ 274 zákona o sociálnom poistení)

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že podľa pôvodného lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne, pobočky J. zo dňa 23.08.2011, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.09.2011, rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa boli poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou- t. j. choroby podporného a pohybového aparátu [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) ] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutie, odôvodňujúce 10 % zvýšenie priznanej MPSVZČ, bola konštatovaná artróza bedrového kĺbu vpravo [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 41.2 písm. a) ].

Vzhľadom k tomu, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky J.- K.. F. po podaní opravného prostriedku navrhovateľom v lekárskej správe zo dňa 04.11.2011 zotrvala na svojich odborných lekárskych záveroch (v zhode s lekárskou správou z 23.08.2011) , bol navrhovateľ predvolaný na opätovné prehodnotenie zdravotného stavu dňa 22.11.2011, kam sa však nedostavil z dôvodu hospitalizácie pre operáciu na Ortopedickom oddelení R...

Zdravotný stav navrhovateľa bol príslušným posudkový lekárom Sociálnej poisťovne- ústredia, vysunutého pracoviska v J.- K.. J. prehodnocovaný až dňa 15.12.2011. V lekárskom posudku K.. J. zohľadnil navrhovateľom predložené nové lekárske správy a konštatoval rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa v zhode s lekárskym posudkom z augusta 2011, pričom k zmene došlo pri stanovení iných zdravotných postihnutí, odôvodňujúcich zvýšenie percentuálnej MPSVZČ o 10 %. Posudkový lekár za iné zdravotné postihnutie s ohľadom na vykonaný operatívny zákrok s implantáciou TEP určil TEP do pravého bedrového kĺbu pre artrózu - príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 44.1., čo následne podrobne v posudku odôvodnil. Zároveň konštatoval subjektívne, ako i objektívne zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa, s predpokladom zlepšenia až do ukončenia aktívnej rehabilitačnej liečby. Zhoršenie funkčnosti pri poruche lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopátiou považoval posudkový lekár za prechodné s neistou prognózou po ukončení aktívnej FRO liečby.

Obdobné závery vyplynuli i z lekárskeho posudku zo dňa 17.04.2012 (vykonanom na základe dožiadania krajského súdu) , v ktorom posudkový lekár K.. J. vo vzťahu k potrebe opätovného prehodnotenia

zdravotného stavu navrhovateľa a zaujatia stanoviska k pracovnej rekomandácii navrhovateľa (po opätovnom zohľadnení navrhovateľom novo doložených lekárskych správ) konštatoval, že novodoložený odborný ortopedický nález z 21.12.2011, aj neurologický nález z 24.01.2012 neprinášajú nové skutočnosti oproti zdravotnému stavu, zhodnotenému v lekárskej správe zo dňa 15.12.2011, kedy bola stanovená 60 % MPSVZČ. Neurológom zvážené vyšetrenie v ambulancii pracovného lekárstva podľa názoru posudkového lekára z posudkového hľadiska by nemalo význam a zo sociálneho hľadiska by malo význam iba vtedy, ak by sa jednalo o podozrenie z choroby z povolania, respektíve o stav po pracovnom úraze. Z titulu invalidity považoval posudkový lekár vyšetrenie v ambulancii pracovného lekárstva za nezmyselné.

K finálnemu zhodnoteniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo až v lekárskom posudku zo dňa 24.05.2012, v rámci ktorého posudkový lekár opakovane po zhodnotení ďalších nových lekárskych nálezov zotrval na tých istých odborných záveroch, aké boli konštatované v lekárskych správach zo dňa 15.12.2011 a 17.04.2012. Uviedol, že navrhovateľom novodoložené neurologické vyšetrenie z 01.03.2012 v objektívnom náleze neprináša nové skutočnosti oproti predchádzajúcim nálezom s tým, že amnesticky bolo konštatované, že navrhovateľ sa má rovnako. S ohľadom na nález z pracovného lekárstva zo dňa 08.03.2012 posudkový lekár konštatoval, že v porovnaní s nálezom, zhodnoteným v lekárskej správe dňa 15.12.2011, je nález naďalej posudkovo nevýznamný z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa posudkový lekár uviedol, že tento je bez podstatnejších zmien oproti nálezom, zhodnoteným v lekárskej správe dňa 15.12.2011 a 17.04.2012, a preto naďalej zotrval na priznanej 60 % MPSVZČ.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch viacnásobne zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

K odvolacím námietkam navrhovateľa, ohľadom nedostatočného prešetrenia zdravotného stavu a následne z toho vyplývajúceho nesprávneho výpočtu výšky priznaného invalidného dôchodku odvolací súd konštatuje, že týmto odvolacím námietkam nie je možné vyhovieť z viacerých dôvodov.

V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa boli tak v lekárskom posudku zo dňa 23.08.2011, ako i v posudkoch zo dňa 04.11.2011, 15.12.2011, 17.04.2012 a 24.05.2012 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľka zhodne konštatované poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou- t. j. choroby podporného a pohybového aparátu [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) ] so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na hornej hranici rozpätia, t. j. 50 %.

Pri hodnotení iných zdravotných postihnutí navrhovateľa, odôvodňujúcich 10 % zvýšenie priznanej MPSVZČ, došlo na prejednaní zdravotného stavu dňa 15.12.2011 k zmene (v dôsledku vykonaného operačného zákroku dňa 07.11.2011 a implantácie TEP do pravého bedrového kĺbu) z artrózy bedrového kĺbu vpravo- pôvodne príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 41.2 písm. a) na súčasne TEP do pravého bedrového kĺbu pre artrózu - príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 44.1., čo však nemalo žiaden vplyv na výsledne stanovenú 60 % MPSVZČ u navrhovateľa.

V prejednávanej veci v správnom konaní odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vysporiadala sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom v priebehu konania. Hoci navrhovateľ v konaní pred súdom doložil na viac krát nové lekárske správy, tieto s ohľadom na argumentáciu posudkového lekára K.. J. v lekárskych posudkoch zo dňa 15.12.2011, 17.04.2012 (za účasti K.. H.- neurologičky) , ako i zo dňa 24.05.2012 neboli spôsobilé jednoznačné závery lekárskej správy zo dňa 23.08.2011 spochybniť a vyvrátiť. Navrhovateľom doložené nové lekárske správy teda neboli relevantné na spochybnenie výsledkov lekárskeho posudku z augusta 2011, tvoriaceho podklad vydania napadnutého rozhodnutia, nakoľko vychádzajúc z predložených lekárskych správ závažnosť navrhovateľom tvrdených zdravotných postihnutí neovplyvňovala pokles miery schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa v porovnaní so zdravou osobou o viac, ako stanovených a priznaných 60 %.

Krajský súd však v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľa došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, týkajúce sa nesprávneho výpočtu výšky priznaného invalidného dôchodku krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa nároku navrhovateľa na výplatu invalidného dôchodku, ako i priznanej výšky starobného dôchodku navrhovateľa, boli lekárskymi posudkami posudkových lekárov (z 23.08.2011, 04.11.2011, 22.11.2011, 15.12.2011, 17.04.2012 a 24.05.2012) , ako i osobným listom dôchodkového poistenia navrhovateľa dostatočne ozrejmené, pričom o obsahovej náplni osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ a ani jeho splnomocnený zástupca v súdnom konaní podrobnejšie nešpecifikovali, v čom konkrétne (okrem nesprávne posúdeného zdravotného stavu a následne nesprávne stanovenej 60 % MPSVZČ) videli nesprávnosť výpočtu výšky invalidného dôchodku, odvolací súd s ohľadom na všetky skutočnosti vyššie zmienené i tejto odvolacej námietke nevyhovel.

Krajský súd dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v prípade navrhovateľa určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.09.2011 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bola v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Zástupca odporkyne sa na nariadenom pojednávaní práva na náhradu trov konania vzdal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.