KSKE 8 Sd 70/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/70/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200873 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200873.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: G. L., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XX, XXX XX W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, D.. XX. H. Č.. X, XXX XX X., o preskúmanie rozhodnutia č. XXXXXXX XXX X zo dňa 16.06.2011 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.06.2011 č. XXXXXXX XXX X.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2011 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) a čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (odporkyňa pravdepodobne mylne uviedla číslo nariadenia 883/2009 ) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 21.10.2010.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne v W. z 24.05.2011, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 24.05.2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 24.07.2011, odoslaným na poštovú prepravu dňa 25.07.2011, navrhovateľ požiadal o opätovné prehodnotenie svojej žiadosti o invalidný dôchodok, pričom namietal jednak nesprávny postup správneho orgánu (nakoľko nebol prítomný na rozhodovaní o invalidnom dôchodku pred komisiou) , ako i nesprávne rozhodnutie odporkyne vo vzťahu k priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (dôvodom mali byť navrhovateľove pretrvávajúce zdravotné problémy) .

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.10.2011 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXXXXXX XXX X zo dňa 16.06.2011 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľa, ako i zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a novou lekárskou správou posudkového lekára zo dňa 29.09.2011 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 02.11.2011, zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom opravnom prostriedku, pričom opätovne zdôraznil, že na prvom prejednaní svojho zdravotného stavu prítomný nebol a že na druhom prejednaní u MUDr. W. bol prítomný asi len 5 minút. Tvrdil, že zdravotnú dokumentáciu od špecialistu- ortopéda, ktorý ordinuje v Š. T. X., kde pracoval, si vyžiadal dva dni po doručení predvolania na súd (teda začiatkom novembra 2011) . V Českej republike bol práceneschopný od 03.06.2009 do 23.12.2009 a potom na Slovensku do februára 2011, od kedy si nevie nájsť prácu. V Českej republike mu ohodnotili zníženie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, čo by podľa jeho názoru malo na Slovensku zodpovedať 40 %. Namietal, že na pojednávaní pred posudkovým lekárom tomuto nepredložil žiadne lekárske správy, lebo ich žiadal až teraz s tým, že v spise sa nachádza len posudok o invalidite bez lekárskych správ. Žiadal zohľadniť ním vyžiadané lekárske správy vzhľadom na to, že bol dva roky práceneschopný. Uviedol tiež, že k plánovanému operačnému riešeniu mu lekár povedal, že ani v prípade operácie mu nezaručuje dobré výsledky. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne lekárske správy, ani aktuálnejšie správy o jeho zdravotnom stave či operácii, naplánovanej podľa poslednej zdravotnej správy z ortopedického oddelenia zo dňa 25.02.2011.

Zástupca odporkyne na pojednávaní navrhol preskúmavané rozhodnutie s poukazom na vyjadrenie odporkyne ako vecne správne potvrdiť a zároveň sa vzdal nároku na náhradu trov konania.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") .

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

1. Osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, z ktorých aspoň jeden nie je typu A, má nárok na dávky podľa kapitoly 5, ktorá sa uplatňuje mutatis mutandis pri zohľadnení odseku 3.

2. Avšak ak u danej osoby, na ktorú sa predtým vzťahovali právne predpisy typu A nastane práceneschopnosť nasledovaná invaliditou, pričom sa na ňu vzťahujú právne predpisy typu A, dostáva dávky v súlade s článkom 44, ak:

- spĺňa podmienky výlučne týchto právnych predpisov, alebo iných právnych predpisov toho istého typu, pričom sa prípadne zohľadňuje článok 45, ale bez využitia dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutý podľa právnych predpisov typu B, a

- neuplatňuje žiadne nároky na dávky v starobe, pri zohľadnení článku 50 ods. 1

3. Rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov tákajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. [ustanovenie čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia]

Podľa obsahu posudku Sociálnej poisťovne- ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 29.09.2011 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je choroba, zaradená do skupiny: artropatie a iné choroby kĺbov- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočky W. zo dňa 24.05.2011, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí z 16.06.2011, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Príslušný posudkový lekár v zmienenom lekárskom posudku z mája 2011, vychádzajúc z dokladovaných vyšetrení, konštatoval v prípade osoby navrhovateľa postihnutie ľahkého stupňa s 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. postihnutie v príslušnej kapitole a položke v strede rozpätia.

Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 24.05.2011 bol následne potvrdený i lekárskym posudkom z 29.09.2011, ktorým bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený jeho zdravotný stav, pri prejednaní ktorého bol navrhovateľ osobne prítomný.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa posudkoví lekári zhodne skonštatovali chorobu, zaradenú do skupiny: artropatie a iné choroby kĺbov [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) ], s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou v strednej hranici rozpätia, t. j. 30 %.

Navrhovateľ v súdnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré mohli ich jednoznačné závery spochybniť alebo vyvrátiť. Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov, neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.

Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenej odvolacej námietke, týkajúcej sa nesprávneho postupu odporkyne (navrhovateľ namietal, že nebol prítomný pri rozhodovaní o jeho invalidnom dôchodku pred komisiou) , krajský súd konštatuje, že tejto námietke nie je možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.

Hoci je pravdou, že na prejednaní zdravotného stavu dňa 24.05.2011 navrhovateľ nebol prítomný, príslušný posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky W.- MUDr. Y. X. dostatočne preskúmal a následne správne vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa na základe všetkých dostupných lekárskych správ, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Odporkyňa v danom prípade prejavila snahu rozhodnúť o invalidnom dôchodku čo v najkratšej dobe s ohľadom na ustanovenie čl. 49 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Pri opätovnom prehodnocovaní zdravotného stavu navrhovateľa dňa 29.09.2011 však už navrhovateľ prítomný na jednaní bol a za jeho prítomnosti príslušný posudkový lekár MUDr. Y. W., vychádzajúc z dostupnej zdravotnej dokumentácie, komplexne zhodnotil navrhovateľov zdravotný stav a v zhode s predchádzajúcim lekárskym posudkom zo dňa 24.05.2011 skonštatoval totožné rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa so zhodnou 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ na zmienenom jednaní dňa 29.09.2011 navyše svojím podpisom výslovne potvrdil, že bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň potvrdil i to, že na posúdenie zdravotného stavu predložil všetky odborné lekárske nálezy a že iné lekárske nálezy, ako dôkaz o jeho zdravotnom stave, nemá.

K námietke navrhovateľa, prednesenej na pojednávaní dňa 02.11.2011, že v spise sa nachádza len posudok o invalidite bez lekárskych správ, krajský súd konštatuje, že lekárska správa s odborným lekárskym posudkom MUDr. Y. W. zo dňa 29.09.2011, bola vypracovaná na základe objektívneho nálezu podľa tlačiva 526, vystaveného MUDr. S. dňa 21.06.2010 na základe ortopedických vyšetrení zo dňa 07.01., 23.02., 20.04., 28.05., 13.08., 28.09., 08.11.2010 a 25.02.2011 a na základe nových lekárskych nálezov z ortopedických vyšetrení, predložených navrhovateľom, zo dňa 07.12.2010 a 25.01.2011. V poslednej lekárskej správe z 25.02.2011 sa konštatoval predpoklad zlepšenia, s naplánovaným operačným riešením. Všetky tieto správy sa nachádzajú v posudkovom spise odporkyne.

Vo vzťahu k žiadosti navrhovateľa zo dňa 16.01.2012 o odročenie pojednávania krajský súd v nadväznosti na ustanovenie § 119 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Navrhovateľ sa pritom v žiadosti o odročenie pojednávania domáhal odročenia nariadeného pojednávania výlučne len z dôvodu nedoručenia zdravotnej dokumentácie z Českej republiky. Za týmto účelom však už raz pojednávanie odročené bolo (jednalo sa o pojednávanie zo dňa 02.11.2011) a navrhovateľ mal do druhého pojednávania (t. j. pojednávania nariadeného na deň 17.01.2012) k dispozícii vyše dvojmesačný časový interval na to, aby súdu doručil zdravotnú dokumentáciu, ktorú považoval za dôležitú. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že v navrhovateľovej žiadosti o odročenie pojednávania absentovalo uvedenie údajov v zmysle novelizovaného ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p., t. j. uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré by súd účastníkovi konania bezodkladne oznámil, ako jeho návrh posúdil.

Navrhovateľ bol pred súdom vypočutý na pojednávaní dňa 02.11.2011, pričom z jeho výpovede súdu vyplynulo, že v rámci dokazovania považoval za potrebné súdu predložiť zdravotnú dokumentáciu za obdobie svojej práceneschopnosti v Českej republike v roku 2009. V Českej republike navrhovateľa ohodnotili znížením práceschopnosti o 30 %, čo navrhovateľ považoval za zhodné so 40 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa slovenských právnych predpisov. Navrhovateľ teda možnosť konať pred súdom mal. Na pojednávaní, nariadenom na deň 17.01.2012, krajský súd následne dokazovanie ukončil.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nevyužil súdom poskytnutú časovú periódu vyše dvoch mesiacov na predloženie zdravotnej dokumentácie z roku 2009 z Českej republiky.

Z hľadiska posudzovania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je pre súd v zmysle § 250i O.s.p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa teda s ohľadom na citovanú právnu úpravu nepochybila, ak pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa (pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok) vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mala v čase rozhodovania k dispozícii a vychádzala z aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa v čase rozhodovania o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V nadväznosti na navrhovateľom udávanú, no v súdnom konaní navrhovateľom nezrealizovanú vôľu predložiť zdravotnú dokumentáciu z Českej republiky z roku 2009, krajský súd nad rámec zmieneného ešte udáva, že ak by v budúcnosti navrhovateľ skutočne obdržal zdravotnú dokumentáciu z Českej republiky, respektíve by v jeho zdravotnom stave došlo k výraznej zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže kedykoľvek opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie ňou stanovenej navrhovateľovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXXXXXX XXX X zo dňa 16.06.2011 považoval za vecne

správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.