KSKE 9 Co 35/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/35/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710216329 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710216329.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne U. M., rodená H., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., Q. Č.. XX, prechodne v J., U. Č.. X, proti žalovanému A. M., nar. X.X.XXXX, bytom v J., Q. Č.. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20. júla 2011, č.k. 7C 80/10-41, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj len súd ) napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť vypratať trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa v J. na ulici Q. XXX vo vchode č. XX na X. poschodí a odovzdať ho žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný nemá právo na bytovú náhradu.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna dohoda o prenájme predmetného bytu , na základe ktorej žalovaný mal platiť za služby spojené s užívaním bytu a nájom. Z dôvodu, že žalovaný tieto platby neplatil, žalobkyňa mu dňa 19.11.2010 doručila výpoveď z nájmu, na ktorú súd prihliadal ako na platnú výpoveď, pretože žalovaný v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka na súde nenapadol jej platnosť. Takto potom súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na platnosť výpovede a premlčanie práva žalovaného na náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24.11.1997 sp. zn. 9C/625/1997 na základe žalobcom vznesenej námietky premlčania rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt bez práva na bytovú náhradu. Skonštatoval tiež, že žalovaný v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka nebol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a taktiež, že v danom prípade nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, aby žalovanému vzniklo právo na prístrešie.

Žalobkyni voči žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 100 € (§ 142 ods. 1 O.s.p.) . Trovy žalobkyne pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.

Žalovaný rozsudok napadol včas podaným odvolaním, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) . Okrem toho má za to, že v konaní došlo aj k vade uvedenej v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. V tomto smere poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce z 24.11.1997 č. k. 9C/625/97-26, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a zároveň žalovaného zaviazal z daného bytu sa vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Tvrdí tiež, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na prejednaní predmetnej veci, pretože jej nič nebránilo v tom, aby podala návrh na výkon exekúcie podľa tohto pôvodného rozsudku sp. zn. 9C/625/97.

Pokiaľ sa súd prvého stupňa s otázkou jeho práva na bytovú náhradu vysporiadal tak, že toto sa premlčalo za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, v tomto smere namieta, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli § 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa totiž s podaním návrhu na vypratanie bytu čakala po dobu 10 rokov, kým jej neuplynie povinnosť vyplývajúca z právoplatného rozsudku jemu zabezpečiť náhradný byt. Aj po rozvode manželstva so žalobkyňou žil v spoločnej domácnosti, 4 roky po rozvode sa im narodila dcéra Anna a v spoločnej domácnosti nežijú približne 1 a pol roka (podľa dátumu spísania odvolania približne od marca 2010 - poznámka odvolacieho súdu) . Žaloba je podľa neho podaná účelovo, žalobkyňa byt chce predať, aby mohla vyplatiť hypotéku, na ktorú kúpila rodinný dom, kde žalovaný je ručiteľom. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie vo veci zastavil a aby vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že návrh na vypratanie bytu podala až po opakovaných výzvach z príslušného stavebného bytového družstva, že žalovaný neplatí nájom. Tvrdí, že ten stav, ktorý medzi účastníkmi bol celých 10 rokov od rozsudku o zrušení spoločného nájmu bytu, žalovanému vyhovoval, pretože všetko, čo sa týkalo poplatkov spojených s bývaním, platila sama žalobkyňa. Daný byt bola nútená odkúpiť do osobného vlastníctva z dôvodu, aby oň neprišla. Trvá na tom, že po uplynutí 10 rokov od rozsudku jej povinnosť nájsť žalovanému náhradný byt zanikla . Z týchto dôvodov navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal napadnutý rozsudok v zmysle zásad ustanovených v § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.) .

Súd prvého stupňa nijako nevysvetlil svoj myšlienkový postup ako dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania (žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom) bola uzavretá (platná) ústna dohoda o nájme predmetného bytu. Jednoducho len konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna dohoda o jeho prenájme . Rozhodnutie v tomto smere je arbitrárne, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.) . Ide o vadu, ktorá znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti rozhodnutiu právne relevantným odvolaním, a tak je mu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Rozhodnutie musí obsahovať presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci.

V posudzovanej veci nie je teda možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti, ale nemôžu to zistiť ani účastníci konania, ktorým sa tak postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo im totiž znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré im podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku patria. Ďalej vzhľadom na určitú zmätočnosť dôvodov napadnutého rozsudku účastníci taktiež nemajú možnosť posúdiť, ako v ich veci súd vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní a z akého skutkového stavu vlastne vychádzal. Keďže uvedené úvahy z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú, účastníci tak nemajú možnosť proti tomuto rozhodnutiu a postupu súdu brániť sa právne relevantným odvolaním.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou, či a aký právny význam má prípadná platne uzavretá nájomná zmluva na povinnosť žalobkyne žalovanému zabezpečiť bytovú náhradu. Ďalším nedostatkom rozsudku je, že hodnotí jednak aj nájomnú zmluvu a jednak aj právo (podľa jeho názoru už premlčané právo) žalovaného na bytovú náhradu, vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9C 625/97, takže nie je možné uzavrieť, či súd prvého stupňa vec po právnej stránke posúdil ako nárok vyplývajúci z ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme bytu, konkrétne ako právo prenajímateľa (vlastníka) domáhať sa vypratania bytu, v ktorom po zániku zmluvného vzťahu bývalý nájomca býva už bez právneho dôvodu alebo či naďalej vychádzal z vyššie spomínaného právoplatného rozsudku okresného súdu, len právo žalovaného na bytovú náhradu považoval za premlčané vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania a z toho dôvodu považoval za potrebné o vyprataní bytu rozhodnúť, pričom už ale podľa dôvodov rozsudku nároky žalovaného na bytovú náhradu znova posudzoval ako nároky bývalého nájomcu, a nie ako nároky bývalého spoločného nájomcu predmetného bytu. Tieto dva inštitúty však vedľa seba neobstoja, to znamená, že nie je možné ich navzájom kombinovať tak, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie aj zmätočné.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ súd prvého stupňa aj v tomto ďalšom konaní dospeje k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o nájme predmetného bytu, svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodní, t.j. jasne a zrozumiteľne uvedie, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru o uzavretí tejto zmluvy, uvedie, kedy došlo k jej uzavretiu, za akých konkrétnych podmienok, aký bol jej presný obsah (podstatné náležitosti) , komu, z akého titulu a koľko mal žalovaný podľa tejto zmluvy platiť, na akú dobu bola zmluva uzavretá. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku sp. zn. 9C/625/97, ktorý žalovanému zakladá právo bývania v predmetnom byte do zabezpečenia náhradného bytu, súd prvého stupňa bude zisťovať, vôbec z akého dôvodu a s akým úmyslom bola táto nájomná zmluva uzatváraná. Zistené skutočnosti následne vyhodnotí z toho pohľadu, aký (a či vôbec nejaký) vplyv má uzavretie tejto zmluvy na povinnosť žalobkyne, vyplývajúcu z rozsudku sp. zn. 9C/625/97. Pokiaľ pre zodpovedanie nastolených otázok v spise nie je dostatok dôkazov, na zistenie týchto rozhodujúcich skutočností bude potrebné vykonať dokazovanie.

Pokiaľ v tomto ďalšom konaní vyvstane potreba posúdiť námietku premlčania uplatnenú žalobkyňou, v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 110 Občianskeho zákonníka) sa na povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu nevzťahuje. Je tomu tak preto, že požiadavku, aby súd uložil povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu môže uplatniť ten, kto má byť vypratať ako obranu v spore o vypratanie bytu, ale mimo tento rámec oporu v hmotnom práve nemá. Zabezpečenie bytovej náhrady je len splnením podmienky, od ktorej závisí úspech žalobkyne ako oprávnenej v konaní o výkon rozhodnutia o vypratanie bytu, žalovanému však nezakladá právo, aby sa na žalobkyni domáhal zabezpečenia bytovej náhrady. Právo žalovaného na náhradný byt nie je teda možné považovať za jeho právo, ale ide skôr o okolnosť podmieňujúcu beh lehoty pre vypratanie bytu v zmysle § 160 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ v tomto ďalšom konaní po vyhodnotení dokazovania vo vyššie naznačenom smere súd prvého stupňa dospeje k záveru, že medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá nájomná zmluva a jediným titulom žalovaného na bývanie v predmetnom byte od zrušenia práva spoločného nájmu bývalých manželov vždy bol právoplatný rozsudok sp. zn. 9C/625/97, odvolací súd poukazuje na toto rozhodnutie, ktoré v takom prípade tvorí prekážku rozsúdenej veci.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.