KSKE 9 Co 45/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012899049 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012899049.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, biskupstvo Rožňava, Námestie baníkov 20, Rožňava, zast. JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 17, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie slobody 2, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 5. augusta 2009, č.k. 4C/36/2003-376, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalobcu nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 246,86 eur, ktoré je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi JUDr. Pavlovi Halajovi.

o d ô v o d n e n i e :

Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok prvostupňového súdu č.k. 4C 36/2003-329 zo dňa 16.9.2008 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 2 Co 346/2008-360 zo dňa. 25.5.2009) prvostupňový súd napadnutým uznesením samostatne rozhodol o trovách konania tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 3.653,93 € podľa špecifikácie v napadnutom uznesení uvedenej a tieto zaplatiť na účet zástupcu žalovaného. Za základ pre vyčíslenie trov právneho zastúpenia považoval prvostupňový súd podľa znaleckého posudku hodnotu nehnuteľností, ktorých sa žaloba o vydanie týkala (5.572,69 €) .

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že v danom prípade nemali byť trovy právneho zastúpenia vypočítané z hodnoty nehnuteľností, ale ako z neoceniteľného plnenia podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. (1/10 výpočtového základu) , resp. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (1/13 výpočtového základu) . Žalobu podanú podľa reštitučného zákona, totiž podľa jeho názoru v ničom nemožno stotožňovať a identifikovať so žalobou o vypratanie nehnuteľnosti a nejde ani o klasickú žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorou by bolo priamo určené vlastnícke právo žalobcu. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co 48/2008.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.2.2010 sp.zn. 1Co 202/2009-396 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.827 € a tieto zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Pavlovi Halajovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne vychádzal pri určení tarifnej odmeny zástupcu žalovaného z hodnoty sporu i zo zásady úspechu v spore, pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov ale neprihliadol na osobitný charakter konania, ktoré je konaním reštitučným, v zmysle ktorého je náprava krívd spôsobených

v minulosti oprávneným osobám štátom a riadne neskúmal, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňovali nepriznanie náhrady trov alebo ich časti úspešnému žalovanému. Uviedol, že vzhľadom na charakter konania, postavenie žalovaného ako štátneho podniku a rozsah dokazovania, ktoré súd považoval za potrebné vo veci vykonať, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Keďže však zvýšenie trov konania zavinila i žalobkyňa, je namieste, aby žalovanému bola priznaná náhrada trov v 1/2 jeho zástupcom vyčíslených trov. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil pomerom úspešnosti účastníkov v odvolacom konaní.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa 18.1.2012, č.k. 6 M Cdo 5/2011 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2010 sp.zn. 1 Co 202/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že žalovanému sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) . Poukázal na to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Splniť túto povinnosť je potrebné najmä v prípade, keď súd zvažuje uplatnenie svojho moderačného práva podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré mu dáva možnosť, aby výnimočne za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady. Osobitne naliehavé je splnenie tejto povinnosti v odvolacom konaní, kedy účastník po prijatí rozhodnutia už nemá procesný nástroj na uplatnenie svojich námietok a argumentácie. Citoval ust. § 213 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle cit. zák. ust. v znení účinnom od 15.10.2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu tohto ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je rozhodnutie odvolacieho súdu v časti pojednávajúcej o použití ust. § 150 ods. 1 O.s.p. naostatok ani riadne odôvodnené. Dovolací súd ďalej konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že videl dôvody hodné osobitného zreteľa v osobitnej povahe reštitučného konania v postavení žalovaného, ktorý je štátny podnik a napokon v rozsahu dokazovania vyžadujúceho vynaloženie značných trov, ktoré boli sčasti zavinené žalobkyňou. Poukázal na to, že takto uvedené dôvody použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd bližšie nerozviedol (len samotný poukaz na osobitný charakter reštitučného konania a právny štatút žalovaného nie je odôvodnením použitia predmetného ustanovenia) . Ďalej konštatoval, že ostatne uvedený dôvod, spočívajúci podľa odvolacieho súdu v rozsahu trov spôsobených aj správaním žalobkyne (bez toho, že by aj žalovanému prisudzoval procesné zavinenie) , je napokon v rozpore s tým, ako bolo rozhodnuté o náhrade trov. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 a § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil (aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania nadväzujúcom na vadný výrok o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa) a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. Dovolací súd ďalej poukázal na skúmanie existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania a aplikácii moderačného práva v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že v novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného, ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.) .

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo

práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena vecí alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktoré sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu; naopak, čím je väčší rozsah v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatnenie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný má plný úspech vo veci, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozsudkom zo dňa 16.9.2008, č.k. 4C/36/2003-329, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2009 žalobu zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal plný úspech vo veci, a preto má nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V preskúmavanej veci podal žalobca žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ktorých hodnota je vyčíslená v sume 5.572,75 € (cena budovy súp. č. 2241-chata Doboška podľa znaleckého posudku Ing. Júliusa Dovalu č. 25/2005 zo dňa 23.11.2005, predstavuje sumu 5159,49 € a cena pozemku parc. č. 6043 pre k.ú. Rožňava predstavuje sumu 413,26 € (83m2 x 4,98 €) , pričom takto určenú hodnotu predmetu konania žalobca napriek výzve súdu nenamietal. V danej veci sa právna služba, poskytnutá žalovanému jeho advokátom týka vydania nehnuteľnosti, t.j. ide o konkrétny nárok oprávnenej osoby vyplývajúci z jej vlastníckeho práva k veci, ktorej cenu je možné určiť, a preto pre určenie a vyčíslenie odmeny a trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z. a predtým ešte z vyhl. č. 163/2002 Z.z., ktoré bez ohľadu na charakter konania v podstate zhodne uvádzali, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., resp. § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z.) . Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so spôsobom výpočtu trov právneho zastúpenia tak, ako ho vykonal prvostupňový súd, keď za základ pre určenie odmeny považoval cenu nehnuteľností, ktorých vydania sa žalobca domáha. K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade nie je možné predmet sporu vyjadriť v peniazoch a prvostupňový súd mal pri určení sadzby tarifnej odmeny aplikovať § 13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. (v zmysle ktorého jeden úkon právnej služby predstavuje 1/10 výpočtového základu, resp. ust. § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu) odvolací súd dodáva, že použitie týchto ustanovení advokátskych taríf prichádza do úvahy len vtedy, ak hodnotu vecí (nehnuteľností) nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, čo však nemožno aplikovať v danom prípade, lebo hodnota nehnuteľnosti je určená znaleckým posudkom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k náhrade trov konania dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 150 O.s.p. (tak ako ho aplikoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.2.2010, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa) , v ktorom je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to z toho dôvodu, že v danej veci nešlo o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie a najmä na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov

v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Zároveň je potrebné uviesť, že ani žalobca sa aplikácie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania nedomáhal.

Keďže súd prvého stupňa aj správne vyčíslil trovy právneho zastúpenia žalovaného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 243d ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 246,86 €. Trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, a to podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 24.1.2011 - 95,45 €, vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora zo dňa 25.3.2011 - 95,45 €, dvoch režijných paušálov za rok 2011 - 2 x 7,41 €, spolu 14,82 € a 20% DHP - 41,14€. Trovy dovolacieho konania boli vyčíslené v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca žalovaného si taktiež uplatnil trovy v odvolacom konaní v sume 121,86 € za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, avšak trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu si právny zástupca žalovaného už vyčíslil a uplatnil v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 13.7.2009 (pod poradovým č. 19) a tieto trovy mu boli aj súdom prvého stupňa napadnutým uznesením priznané. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným opätovne uplatnené odvolacie trovy nepriznal. Odvolací súd taktiež nepriznal žalovanému trovy dovolacieho konania, a to za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, pretože pokiaľ advokát zastupoval účastníka už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci, nemá právo na odmenu za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, keďže tento zástupca už bol náležite oboznámený s problematikou predmetného sporu (uznesenie NS SR z 20.12.2011, sp.zn. 6 Cdo 125/2011) .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.