KSKE 9 CoE 9/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511212791 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511212791.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, o vymoženie 1 490,86 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Er 3292/2011-21 zo dňa 28.novembra 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2011 domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 1 490,86 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. ISB0410051 zo dňa 17.05.2011 s právoplatnosťou dňa 13.06.2011 a vykonateľnosťou dňa 21.07.2011.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky Poštovej banky a.s. (postupca) na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED (postupník) , ktorá následne zmluvou zo dňa 24.02.2011 postúpila pohľadávku spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený) .

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) a ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 9866355307 uzavretej dňa 24.09.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach.

Ďalej súd citoval ust. § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) v znení platnom do 31.12.2007,) , ust. § 2 písm. a) , b) , § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , článok 2,3 a 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetná zmluva je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (oprávneným) , ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (povinným) , ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 11 bode 11.2 je zakotvená rozhodcovská doložka týkajúca sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi účastníkmi vzniknú. Podľa uvedenej doložky sa akékoľvek spory budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie je pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto zmysle súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 3.6 zmluvy o úvere, čo vyplýva z obsahu samotnej zmluvy. Súd prvého stupňa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka je uvedená v bode 11.2 obchodných podmienok, preto zastával názor, že súd prvého stupňa sa náležite neoboznámil s obsahom predmetnej zmluvy.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nebol pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, pretože sa jedná o hmotnoprávne posúdenie zmluvy o úvere. V danom prípade konal súd prvého stupňa ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Súd prvého stupňa neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. V konaní povinný ostal nečinný a nevyužil žiadne procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Oprávnený ďalej poukázal na nesprávny slovenský preklad smernice Rady 93/13/EHS, ktorej články aplikoval v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa. Zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.09.2007 a ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2008, preto ho nie je možné aplikovať na vzťahy z predmetnej zmluvy o úvere. Uviedol, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky podľa č. 3 ods. 1 smernice Rady ani ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ďalej oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nezohľadnil procesnú pasivitu povinného. V danom prípade bolo možné vydať platobný rozkaz, preto nie je relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinného. Konanie pred rozhodcovským súdom je písomným konaním, preto nie je potrebné dostaviť sa do miesta sídla oprávneného. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bol povinný oprávnený podať návrh na určenie iného vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinný však takýto návrh nepodal. Zdôraznil, že

rozhodcovský súd písomne vyzval povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 09.08.2010, pričom povinný reagoval na výzvu žiadosťou o splátkový kalendár, pričom oprávnený tejto žiadosti vyhovel a dal povinnému možnosť splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 Eur. Povinný však nevykonal žiadnu úhradu.

Oprávnený namietal, že zmluvu o úvere uzavrel s povinným právny predchodca oprávneného - Poštová banka a.s., preto je tvrdenie súdu o uzatvorení zmluvy a formulácií rozhodcovskej doložky oprávneným vylúčené. Zdôraznil, že predmetom obchodnej činnosti oprávneného nie je poskytovanie úverov, preto je tvrdenie súdu prvého stupňa zavádzajúce. Z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmätočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej nevyplýva v čom rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor povinného.

Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku aj s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách, ktoré bankám zakotvovalo povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 CoE 304/2010 zo dňa 19.10.2010. Súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Namietal, že ani pozícia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ dobrovoľne prevzal. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka rei iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 11.08.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. ISB0410051 zo dňa 17.05.2011 s právoplatnosťou dňa 13.06.2011 a vykonateľnosťou dňa 21.07.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 490,86 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1 490,86 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 490,86 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 150,58 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 01.02.2010 vo výške 231,35 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 76,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 9866355307 zo dňa 24.09.2007 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur (50 000 Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 46,80 Eur (1 410,00 Sk) vždy k 24. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola určená 26,2 %. V článku 11 bode 11.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou medzi stranami budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient (povinný) prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 24.09.2007 povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi Redqelli Sodetal Slovakia s.r.o. so sídlom v Košiciach.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej

doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie ust. § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) .

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade,

ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O.s.p. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku oprávneného za opodstatnenú.

Oprávnený v odvolaní nespochybnil, že pohľadávka Poštovej banky a.s. zo zmluvy o úvere uzavretej s povinným, bola na neho postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky tak, ako to v napadnutom uznesení uviedol súd prvého stupňa. V dôsledku uvedenej zmluvy oprávnený vstúpil do práv a povinnosti postupcu, t.j. v danom prípade do práv a povinnosti Poštovej banky a.s., a teda sa stal právnym nástupcom Poštovej banky a.s.. Súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonnou úpravou posudzoval podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere podľa stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že súd prvého stupňa správne posudzoval oprávneného ako právneho nástupcu subjektu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a ktorý z tejto zmluvy uplatňuje určité práva. Rovnako tak posudzoval oprávneného aj rozhodcovský súd, keď ho posúdil ako subjekt, ktorému vznikli práva zo zmluvy o úvere. Ak súd prvého stupňa v niektorých častiach rozhodnutia výslovne neuviedol, že oprávnený je právny predchodca Poštovej banky a.s., ktorá zmluvu o úvere s povinným uzatvárala, jedná sa procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu námietka oprávneného na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je daná.

Za nedôvodnú preto považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie predložený nebol. (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.)

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.