KSTT 11 Co 488/2014 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/488/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313226681 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313226681.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. XXX, o zaplatenie 706,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1. apríla 2014, č.k. 30C/386/2013-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 31.05.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 3 ods. 1, § 39, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ peňažné prostriedky v sume 597,49 eur pri úroku 68,89% ročne a RPMN 68,89% a odporcovia sa zaviazali tento úver splatiť formou pravidelných mesačných splátok, pričom v predmetnej zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečná splatnosť úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem uvedeného súd dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie úveru (bod 5.3. zmluvných dojednaní) , považoval za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska, v júli 2009 bol pri nových spotrebiteľských úveroch priemerný úrok 14,84% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 68,89%, čo predstavuje viac ako 4-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, a preto je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná

podľa ust. § 39 OZ. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V konaní bolo navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že odporcovia z poskytnutého úveru uhradili jednotlivými splátkami sumu 505,24 eur, preto súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť úveru v sume 92,25 eur (597,49 - 505,24) a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže sa odporcovia dostali do omeškania s vrátením peňažného plnenia, súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 31.05.2011 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov, a to vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporcov v konaní.

Proti zamietajúcej časti rozsudku a súvisiacej časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že záver súdu, podľa ktorého zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, neobsahuje zákonom určené náležitosti, je nesprávny a nevychádza zo správnej interpretácie a aj aplikácie príslušnej právnej normy, a ani zo správne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že zákon č. 258/2001 Z.z. nevyžadoval pri uvádzaní jednotlivých predpísaných náležitostí zmluvy, aby boli v rovnakom poradí ako v spomenutom zákonnom ustanovení, alebo aby pri ich uvedení bolo použité aj zákonom určené označenie. Teda zákon vyžadoval len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám stanovených v zákone. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že zmluva obsahuje stanovenie dátumu splatnosti poslednej splátky, pričom ide o deň, v ktorý má byť úver splatený, čím je určený koniec splácania spotrebiteľského úveru. Tiež napadol správnosť záveru, kedy by zmluva o revolvingovom úvere nemala obsahovať údaje o splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak sú záväzky spotrebiteľa zo zmluvy (splatenie úroku, istiny, poplatkov) uhrádzané jednou splátkou, potom spotrebiteľ je informovaný, koľko splátok, v akej výške a v akých termínoch má uhradiť. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok (prípadne iné poplatky) , potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Aj záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neobstojí. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd ohľadne posudzovania výšky odplaty za úver neaplikoval ust. § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z., pričom súd ani neaplikoval vykonávacie nariadenie vlády, lebo v celom rozsudku nie je možné nájsť žiadny údaj o tom, aká bola maximálna výška odplaty pre úver podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Zákonom upravené obmedzenie maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské úvery zároveň znamená stanovenie takej hranice, do ktorej je odplata za úver primeraná, teda aj v súlade s dobrými mravmi. Výška odplaty za úver, ako aj revolving podľa zmluvy o revolvingovom úvere bola nižšia ako maximálne povolená, a teda logicky v súlade s obmedzením vyplývajúcim zo zák. č. 258/2001 Z.z..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 30C/386/2013 bolo zaplatenie sumy 706,52 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 31.05.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo si žiadne trovy neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) .

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.