KSTT 11 CoP 44/2015 - iSpis

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206382 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514206382.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedova Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. N., nar. XX.XX.XXXX, L. N., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti rodičov: matka - X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. XX, zastúpená advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová - Šoková, AK so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, otec - Ing. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. mája 2015, č. k. 5P/63/2014 - 137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia bežného výživného a nedoplatku na zročnom výživnom na obe maloleté deti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté deti sa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a taktiež ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletými každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., každý kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 23.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. tak, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich po skončení styku matke odovzdá. Ďalej súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť a to s účinnosťou od 11.09.2014 tak, že je povinný platiť výživné na mal. D. vo výške 250,- eur mesačne a na mal. L. vo výške 230,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.09.2014 do 14.05.2015 na mal. D. vo výške 661,66 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 23,- eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, keď o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, § 65, § 62, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že primerané výživné na mal. D. je 250,- eur a na mal. L. je 230,- eur. Vychádzal pritom z preukázanej skutočnosti, že príjem matky, zamestnanej u D. G., S. od 13.10.2014, predstavuje 372,43 eur, takže spolu s prídavkami na dve deti má celkový mesačný

príjem 419,25 eur a príjem otca, zamestnaného ako medicínsky reprezentant vo firme N. O. D., D.. je 1.553,80 eur, čo je 3,7 násobne vyšší príjem ako má matka, pričom u žiadneho z rodičov nebolo zistené, že by nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, alebo sa bezdôvodne vzdal majetku alebo výhodnejších príjmov ( matka síce ukončila dobrovoľne pracovný pomer v X. z dôvodu odsťahovania sa do G., ale okrem jedného mesiaca, počas ktorého bola nezamestnaná a poberala podporu, si obratom našla nové primerané zamestnanie, kde po prvých troch mesiacoch dosahuje príjem približne rovnaký, ako predtým v X.) . Ďalej súd vychádzal z preukázaných nevyhnutných mesačných výdavkov rodičov, pri ktorých bolo zistené, že matka v súvislosti s bývaním platí 100,- eur ako príspevok rodičom, okrem toho telefón 10,- eur, inak uvádzala iba bežné svoje výdavky, deťom tiež platí poistky každej po 15,07 eur. Otec žiadal zohľadniť viaceré položky, ktoré mesačne platí, z ktorých mu súd uznal ako dôvodné náklady nevyhnutné na bývanie 229,57 eur ( byt. družstvo, fond opráv, elektrina, plyn, TV, internet) , vrátane splátky hypotéky na spoločný byt rodičov maloletých v sume 110,- eur, uznal mu všetky poistky spolu v prepočte na mesiac v sume 95,42 eur (okrem poistenia bytu na J. A.. v X., ktorú poistku súd neuznal ako dôvodnú) , uznal mu ako dôvodné doplatky za lieky v hodnote 43,- eur, ďalej súd za dôvodné považoval náklady na pohonné hmoty vo výške 140,- eur, z toho 100,- eur na vozenie maloletých, pokiaľ ide o stravu, neuznal mu reprezentačné výdavky na pozývanie klientov v sume 150,- eur, ale iba výdavky na jeho bežnú ( v prípade potreby reštauračnú) stravu, celkovo vo výške 150,- eur, uznal mu ďalej náklady na hygienu 50,- eur a z uvádzaných nákladov na ošatenie a obuv mu uznal ako dôvodný mesačný výdavok 50,- eur, nie však viac. Otec totiž uvádzal, že mesačne v súvislosti s nutnosťou vyzerať reprezentatívne minie na ošatenie a obuv 150,- eur, pričom zamestnávateľ mu platí štvrťročne na tento účel iba 75,- eur, z čoho vyplýva, že otec by mal mesačne doplácať na tieto účely sumou 125,- eur, ktorú však súd považoval za premrštenú, pretože zo sumy 150,- eur mesačne by bolo možné prakticky mesačne kupovať nový oblek s doplnkami a obuvou, čo je neprimerané a ani povaha tohto povolania túto potrebu nezdôvodňuje. Pokiaľ mu teda zamestnávateľ prispieva sumou 25,- eur mesačne a sám si dopláca sumu 50,- eur, celkovo má výlučne na ošatenie 75 eur mesačne, ktorá suma dokáže pokryť primerané potreby tohto druhu u dospelého človeka. Súd považoval za dôvodné aj výdavky na bežné kultúrne a spoločenské vyžitie v sume 80,- eur mesačne ( napokon, tak ako maloletí majú na uspokojovanie podobných potrieb právo, nemožno ho upierať ani ich rodičom) a tiež náklady na návštevu posilňovne 30,- eur mesačne, ktorú športovú aktivitu potrebuje na rehabilitáciu a udržiavanie zdravia, čo pri sedavom spôsobe práce je namieste. Súd naopak nepovažoval za nevyhnutné vynakladať náklady spojené na udržiavanie jeho bytu na J. A. v X., vrátane poistky na tento byt a splátky E., pretože mal za to, že prenajímaním tohto bytu mohol otec minimálne vykrývať tieto mesačné výdavky, pokiaľ by aj nedosahoval z prenájmu zisk, takže ich vynakladá dobrovoľne a nepodložene. Celkovo súd uznal otcovi odôvodnené mesačné náklady vo výške 978,- eur. Pokiaľ ide o predaj jeho pozemku v obci T. B., súd nemal za preukázané, že by išlo o účelové konanie v súvislosti s predmetným súdnym konaním, platnosť nadobudnutia tohto pozemku do výlučného vlastníctva otca tiež nebola predmetom skúmania súdu v tomto konaní, súd však prihliadol na sumu 1.500,- eur, ktorú dostal titulom kúpnej ceny pozemku, a túto posúdil ako jeho jednorazový príjem v rozhodujúcom období.

Pokiaľ ide o potreby mal. detí, vyhodnotením vykonaného dokazovania súd ustálil výšku odôvodnených nákladov na výživu mal. D. v sume cca 305,- eur, z toho v priemere 150,- eur strava, škola 10,- eur, zdrav. starostlivosť 5,- eur, telefón 2 eurá, 100,- eur športové a bežné oblečenie a obuv ( tu treba uviesť, že obe dcéry sú stále vo vývine a rastú, takže šatník aj obuv treba vymieňať) , náklady na turnaje 18,- eur, vreckové 20,- eur. Výšku odôvodnených nákladov na výživu mal. L. súd ustálil v sume 285,- eur , z toho v priemere 100,- eur strava, 8 eur škola, zdrav. starostlivosť cca 5 eur, telefón 2,- eurá, 100,- eur športové a bežné oblečenie a obuv, členské v basketbalovom klube 30,- eur, náklady na turnaje 30,- eur, vreckové 10,- eur. Obe maloleté sú v druhom stupni základnej školy a sústavne rastú, takže ich výdavky sa stále zvyšujú. Súd tiež ustálil, že matke nemožno vytýkať, že sa po konfliktoch s manželom presťahovala s deťmi do G., nakoľko tam má rodičov, ktorí jej všestranne s deťmi pomáhajú.

Berúc do úvahy, že z otcom dosiahnutého mesačného zárobku 1.553,80 eur tomuto po uhradení nevyhnutných nákladov v sume 978,- eur zostane 575,80 eur, ako aj berúc do úvahy, že matka po uhradení svojich nevyhnutných mesačných výdavkov na bývanie 100,- eur, na telefón 10,- eur, musí uhrádzať aj vlastné výdavky na ošatenie, stravu, hygienu ako aj kultúrne a spoločenské vyžitie, súd ustálil, že zo súčasného príjmu okrem platenia poistiek maloletých, nemôže prispievať vyššou sumou na každú z maloletých než sumou cca 30 eur, určitá časť výživy každej dcéry vo výške 23,52 eur je pokrytá z prídavkov na deti, takže u mal. D. zostáva na pokrytie odôvodnených potrieb suma 251,48 eur ( 305 -

53,52 ) a u mal. L. suma 231,48 eur ( 285 - 53,52) . Približne v tejto výške musí preto výživu zabezpečiť otec, ktorého majetkové pomery to dovoľujú. Vychádzajúc z uvedeného súd určil otcovi povinnosť platiť na mal. D. bežné výživné 250 eur a na mal. L. 230 eur, spolu 480,- eur, čo súčasne predstavuje 30,89 % z otcovho príjmu a javí sa ako primerané jeho schopnostiam a možnostiam, nezostane však už na úspory maloletých. Zároveň súd zohľadnil u otca nutnosť mať k dispozícii z mesačného príjmu menší obnos, ktorý môže použiť na uhrádzanie potrieb maloletých počas víkendov u neho, k čomu poslúžia tiež úspory, získané predajom pozemku.

Vzhľadom k tomu, že matka podala návrh dňa 11.09.2014, kedy už rodičia mal. spolu nežili, súd priznal maloletým výživné od tohto dátumu. Z dokazovania bolo zistené, že otec platí na deti výživné počnúc mesiacom október 2014 a to tak, že v októbri zaplatil 300,-eur na obe spolu, z toho poukázal 170,-eur na dcéru D. a sumu 130,-eur na dcéru L.. Od novembra 2014 posiela sumu 270,-eur z toho na dcéru D. 155,-eur a na dcéru L. sumu 115,-eur tak, ako to navrhuje v tomto konaní. Naposledy zaplatil za mesiac máj ( podľa predloženého potvrdenia o vykonaných úhradách dňa 05.05.2015) . Týmto vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom, keďže poukazoval sumy nižšie, než výživné určené súdom. Na mal. D. mal za uvedené obdobie od 11.09.2014 zaplatiť 1.916,66 eur ( 7 mesiacov x 250,- eur + 166,66 eur ako pomerná časť za mesiac september 2014 ) , z čoho zaplatil 1.255,- eur, takže dlh predstavuje 661,66 eur. Na mal. L. mal za uvedené obdobie od 11.09.2014 doteraz zaplatiť 1.763,33 eur ( 7 mesiacov x 230,- eur + 153,33 eur ako pomerná časť za mesiac september 2014 ) , z čoho zaplatil 935,- eur, takže dlh predstavuje 828,33 eur. Vzhľadom k výške dlhu mu súd povolil splácať ho v mesačných splátkach po 20,- eur na mal. D. a po 23,- eur na mal. L. spolu s bežným výživným.

O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je splnená.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti výroku, ktorým súd určil bežné výživné a taktiež v závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom. Otec uviedol, že pri jeho preukázanom priemernom príjme 1.553,80 eur suma 310,76 eur predstavuje 20 % z jeho príjmu, čo je dolná hranica priemerného výživného a suma 388,45 eur predstavuje 25 % z jeho príjmu a predstavuje obraznú hornú hranicu priemerného výživného na celkom dve vyživovacie povinnosti. S poukazom na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v obdobných veciach mal súd prvého stupňa určiť priemernú sumu z takto určeného rozpätia to je suma 349,61 eur, avšak súd prvého stupňa určil výživné vysoko nad toto rozpätie a to vo výške spolu 480,- eur, čo považuje za neprimeranú sumu. Na základe uvedeného má za to, že konajúci súd vyhodnotil dôkazy o jeho príjme nedostatočne resp. z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny záver. Otec ďalej vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozsahu, v ktorom by matka maloletých detí preukázala výdavky maloletých detí na stravu, ošatenie, obuv atď., ktorú výšku, ktorú uvádzala matka otec spochybňoval. Ďalej otec uviedol, že prvostupňový súd mu neuznal viaceré výdavky, ktoré riadne špecifikoval a odôvodnil, poukázal pritom na to, že na základe ním dosiahnutých prémií zamestnávateľ stanovil strop prémií vo výške 5.000,- eur brutto, keď za rok 2014 získal najvyššie prémie vo výške 8.100,- eur brutto. Za takto dosiahnutým pracovným úspechom však stoja nadštandardné vzťahy, ktoré si musí so svojimi obchodnými partnermi vybudovať a s tým sú spojené výdavky v podobe financovania stretnutí na obedoch, večerách a káve. Rovnako má zvýšené výdavky na ošatenie a obuv, keďže z názvu jeho profesie vyplýva, že je nútený reprezentovať a táto povinnosť mu vyplýva aj priamo z pracovného poriadku zamestnávateľa. Ako príklad uviedol napr. stravu, ktorú špecifikoval v celkovej výške 250,- eur mesačne, keď táto suma predstavuje 100,- eur na bežné stravné a 150,- eur ako reprezentačné výdavky na obchodných partneroch, pričom konajúci súd mu uznal len stravné v sume 100,- eur, pričom pre mal. L. priznal výdavok na stravu v rovnakej výške a je len málo pravdepodobné, že dokáže zjesť toľko ako dospelý muž. Rovnako tak mal. D. prvostupňový súd bez akéhokoľvek dokazovania priznal výdavok na stravu vo výške 150,- eur mesačne, keďže je diabetička a táto suma sa mu zdá opäť nereálna. Ďalší výdavok súvisiaci s reprezentáciou zamestnávateľa, ktorý mu prvostupňový súd neuznal je výdavok na ošatenie a obuv v sume 150,- eur mesačne. Súd považoval za primeranú len sumu 50,- eur, avšak v tejto súvislosti poukázal na priznanie výdavku na ošatenie a obuv pre mal. D. a mal. L., a to pre každú

vo výške 100,- eur mesačne. Prvostupňový súd tak tiež opomenul zobrať do úvahy skutočnosť, že počas pobytu maloletých dcér má výdavky súvisiace s tým, že sa im snaží vždy zorganizovať nejaký program, aby spolu trávili pekné chvíle. Ďalším nepriznaným výdavkom sú jeho náklady na byt na A.. J., X., s ktorým názorom prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko dôvody, prečo tento nedáva do nájmu riadne špecifikoval a odôvodnil. V závere svojho odvolania uviedol, že poukazuje na to, že výška výživného v sume 155,- eur na mal. D. a 145,- eur na mal. L. je zodpovedajúca jeho možnostiam a schopnostiam. Chce si riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, a stretávať sa s dcérami aspoň v dohodnutom rozsahu, a výdavky predstavujú na cestovné výlučne za nimi do G. sumu 100,- eur mesačne. Ďalej otec poukázal na vek maloletých detí, ktorý je len XX. a XX., a keď už v tomto veku súd určí tak vysoké výživné nevie si predstaviť aké výživné bude určené, keď dôjde na ich strane k zmene pomerov a nastúpia na strednú resp. vysokú školu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyživovacej povinnosti zmenil tak, že s účinnosťou od 11.09.2014 bude povinný platiť výživné na mal. D. vo výške 155,- eur mesačne a na mal. L. vo výške 145,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností majetkových pomerov, a predovšetkým potrieb maloletých. Určená výška výživného je v záujme maloletých detí, preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany odporúča rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí, v ktorom uviedla, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 14.05.2015 ako vecne správny potvrdil a odvolanie otca ako nedôvodný zamietol. Uviedla, že súd prvého stupňa vykonal v otázke nákladov matky, spojených s výživou maloletých detí dostatočné dokazovanie, nakoľko náklady na maloleté deti dostatočným spôsobom preukázala a tieto zodpovedajú bežnej realite. Výška nákladov na stravu pre mal. Ninu udávaná matkou predstavuje sumu 100,- eur mesačne, čo je v priemere 3,- eurá denne, čo zahŕňa raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru pre športujúce deti vo vývine, a pre mal. D. v súvislosti s celiakiou 150,- eur mesačne, čo prestavuje cca 5,- eur na deň. Náklady súvisiace s oblečením zahŕňajú aj náklady na športovú obuv a oblečenie, a predstavujú priemerne sumu 100,- eur mesačne, keď táto suma je rovnako primeraná veku a potrebám maloletých detí. Otcom namietané neuznané výdavky súdom prvého stupňa považuje za výdavky, ktoré v žiadnom prípade nemajú prednostný charakter pred výživou maloletých detí. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, že jeho oprávnenými výdavkami sú výdavky spočívajúce vo výške 150,- eur mesačne na reprezentačné výdavky na obchodných partnerov ako aj výdavky na ošatenie v sume 150,- eur, keď uviedla, že maloleté deti sú vo vývine, stále rastú a z uvedeného dôvodu je nevyhnutné kupovať novú obuv, aj športovú ako i ošatenie prakticky niekoľkokrát do roka, pričom pri dospelej osobe nie je nevyhnutné kupovať nové ošatenie a obuv tak často. V otázke nákladov udávaných otcom, súvisiacich s bytom na A.. J., X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý tieto náklady oprávnene neuznal. Suma výživného navrhovaná otcom pre mal. D. v sume 155,- eur a pre mal. L. v sume 145,- eur nie je sumou zodpovedajúcou možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, a nepokrýva ani oprávnené náklady na maloleté deti, preto s touto nie je možné súhlasiť. Náklady otca spojené s víkendovými stretnutiami s maloletými deťmi okresný súd zohľadnil v plnom rozsahu, pričom nie je pravda, že maloleté deti si vždy prevezme otec so starostlivosti matky a do jej starostlivosti ich aj odovzdá. Často ich do X. vozí tréner, príp. pre ne príde stará matka zo strany matky vlakom, príp. brat otca. Ďalej matka poukázala na tú skutočnosť, že otec napriek tomu, že vlastní ešte jeden byt vo výlučnom vlastníctve, neponúkol matke možnosť zostať spolu s deťmi v spoločnom byte s tým, že on by sa odsťahoval do svojho bytu na J. A.. v X. a zabezpečil si tak častejší kontakt s maloletými deťmi, a matka bola spolu s maloletými deťmi nútená opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovať sa s nimi do G. k svojim rodičom.

K vyjadreniu matky, zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní a nesúhlasí s tvrdením matky ohľadne dôvodu rozpadu ich manželstva, ktorým by mala byť jeho nevera, čo on odmieta. Ďalej otec uviedol, že v súčasnosti robí pod silným psychickým tlakom, čo sa výrazne podpísalo pod jeho výkonnosť v práci, čo malo za následok neposkytnutie prémii.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) , po skonštatovaní, že odvolanie otca má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti bežného výživného a s tým súvisiaci výrok o nedoplatku na zročnom výživnom na obe maloleté deti potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5P/63/2014 je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na maloleté deti D. a L. N. na čas do rozvodu manželstva.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd určil bežné výživné na mal. D. vo výške 250,- eur a na mal. L. vo výške 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 11.09.2014 a to vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, ako aj v závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré súd určil za obdobie od 11.09.2014 do 14.05.2015 a to u mal. D. vo výške 661,66 eur a u mal. L. vo výške 828,33 eur.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že matka do septembra 2014, t.j. až do ukončenia spolužitia s otcom maloletých, bola zamestnaná v spol. Q. I. ako predavačka v potravinách s priemerným čistým príjmom 404,-eur, tento pracovný pomer ukončila z dôvodu presťahovania sa k svojim rodičom do G., kde od 13.10.2014 nastúpila pracovať do spol. D. G. S. kde za prvé 3 mesiace dosiahla priemerný čistý príjem 359,43 eur, poberá prídavky na 2 deti vo výške 47,04 eur. Iné príjmy nemá, dlhy nemá žiadne. Hospodári spolu s rodičmi, ktorým prispieva mesačne sumou 100,-eur, matka si platí mesačne telefón v hodnote 10,- eur, inak má bežné výdavky. Pokiaľ ide o výdavky detí, malol. D. je žiačkou 6.ročníka ZŠ a malol. L. 5.ročníka ZŠ, v škole sa nestravujú, družinu nenavštevujú. Každá platí ZRPŠ 13,-eur, mimo toho v škole doteraz D. mala výdavky v sume 58,95 eur a L. v sume 41,40 eur, ( výdavky za pracovné zošity a exkurzie) . Malol. D. má zvýšené náklady na výživu v súvislosti s diagnostikovanou celiakiou, musí mať osobitnú stravu od raňajok až po večeru, náklady u nej predstavujú podľa vyjadrenia matky okolo 200,-eur, každý mesiac chodí k detskému lekárovi na predpis na bezlepkovú múku a iné potraviny, minimálnu časť hradí poisťovňa, inak za potraviny musia doplácať. Raz za pol roka navštevuje gastrológa v Novom Meste nad Váhom, kde cestovné spolu stojí cca 10,-eur, lieky neberie žiadne. Ako mimoškolskú činnosť má D. basketbal, kde nemá osobitné výdavky. Matka jej kupuje športové oblečenie a obuv. Pokiaľ ide o malol. L., táto je zdravá, má však vyššie výdavky na šport, pretože je členkou J. X., kde platí cca 5,-eur ako D. ( tiež to platí otec) a je aj členkou basketbalového klubu G.S., kde platí 30,-eur mesačne. Okrem tréningov obe dcéry chodievajú na turnaje, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Matka uviedla, že na L. polročné náklady spojené s turnajmi predstavujú cca 180,-eur, na malol. D. je to polročne cca 100,-eur. Mimo toho matka osobitne poukázala na náklady na športovú obuv a oblečenie, kde mesačné výdavky na každú z dcér vyčíslila v sume 100,-eur. Obom deťom kupuje matka kredit do telefónu raz za tri mesiace po 7 eur, obe deti majú uzavreté životné aj úrazové poistky, za ktoré na každú platí mesačne 15,07 eur. Otec platí na deti výživné od októbra 2014 , najskôr 300,- eur a následne 270,- eur od novembra 2014 na obe deti spolu, vecne im prispieva vianočnými darčekmi.

Otec je od 12.04.2011 je zamestnaný ako medicínsky reprezentant vo firme N. O. D., D.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca 1.520,-eur, s manželkou vlastnia v BSM byt na G. XX, v X., zapísaný na LV č. XXXX, okrem toho je výlučným vlastníkom 2-izb.bytu na A.. J. č.XX v X., zapísanom na LV č.XXXX. Býva sám v spoločnom byte, kde platí náklady na bývanie vo výške 150,- eur mesačne (platby do byt. družstva OSBD, fond opráv, voda a kúrenie) , okrem toho káblovú televíziu s internetom v sume 27,87 eur, elektrinu 48,-eu a plyn 4,-eurá. Spláca tiež hypotéku po 110,-eur mesačne, ktorú si

bral spolu s manželkou na kúpu tohto bytu, okrem toho si platí poistky a to investičné životné poistenie ING založené vo výške 48,-eur mesačne, investičné životné poistenie v spol. Alianz vo výške 24,12 eur, dôchodkové poistenie v spol. Allianz vo výške 11,65 eur, ďalej poistenie oboch domácností, z toho poistka bytu na J. ho stojí 47,70 eur, bytu na G. ul. 56,86 eur, a tiež má poistku zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ktorú polročne platí v sume 41,56 eur. Vlastné motorové vozidlo nemá, používa firemné a to aj k súkromným účelom. Uviedol a preukázal, že má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a lekár mu odporúča užívať dlhodobo výživové doplnky v hodnote 20-30 eur mesačne, ďalej uviedol, že v súvislosti s operáciou kolena, ktorú podstúpil v decembri 2014 musí navštevovať posilňovňu a veľa bicyklovať, posilňovňa ho stojí 30,-eur mesačne, pretože tam chodí 3 x týždenne a 1 vstup stojí 2,50 eur. Ako svoje pravidelné mesačné výdavky označil otec aj financovania posedení alebo obedov s klientmi, ktoré hradí sám, pretože od 01.01.2015 nemôže používať reprezentačné firemné výdavky na tieto obedy, takže ak chce mať prémie musí udržiavať nadštandardné vzťahy s klientmi práve takýmto spôsobom. Na stravu minie takto celkovo 250,-eur, z toho predstavuje cca 150,-eur práve tento výdavok pre klientov. Vynakladá tiež zvýšené výdavky na ošatenie a obuv, pretože musí vyzerať reprezentatívne, pričom zamestnávateľ mu poskytuje ošatné iba raz za tri mesiace vo výške 75,-eur, čo je rozpočítané do jeho mesačných príjmov, pričom on má výdavky na ošatenie cca 150,-eur mesačne a k tomu 50,- eur mesačne na hygienické potreby. Od 01.01.2015 otec nepoberá daňový bonus vo výške 42,- eur, ktorý bol v jeho príjmoch vykazovaný do konca roka 2014. Pokiaľ ide o byt, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, z neho nemá žiadne príjmy, musí iba uhrádzať výdavky a to mesačne uhrádza bytovému družstvu BYTERM sumu 80,-eur a zálohy za elektrinu a plyn bratovi v sume 60,-eur, okrem toho spláca úver E. vo výške 53,51 eur. Vlastnil aj pozemok v obci T. B., ktorý kúpil do výlučného vlastníctva v máji 2014 a tento pozemok otcovi odpredal za sumu 1.500,- eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) .

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Pri určení výšky výživného na maloleté deti je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že u otca, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, je jeho primárnou povinnosťou ako rodiča je uspokojiť ich potreby formou platenia výživného, pričom naopak u matky ako rodiča druhého, sa najmä v závislosti na veku dieťaťa len mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom, pričom vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba považovať za plne krytú výkonom osobnej starostlivosti spravidla len v útlom veku dieťaťa (tu obvykle aj s nevyhnutnosť zotrvania príslušného rodiča v záujme zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa na rodičovskej dovolenke) , to však neznamená, že by vo vyššom veku dieťaťa (daný prípad) na takýto faktor už nebolo možno prihliadať, ale už len v rámci príslušného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom, tu v rozsahu ktorý nie je krytý minimálnym výživným vzhľadom na pomery matky.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výšky bežného výživného na obe maloleté deti, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne i vyhodnotil a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky bežného výživného na obe maloleté deti v celom rozsahu, keď má za to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z ktorých dôvodov sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o primeranosti výšky výživného na maloletú D. v sume 250-, eur mesačne a na maloletú L. v sume 230-, eur mesačne, keď podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. Takto určené výživné odvolací súd považoval za primerané a to ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď u otca bolo možné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 1.553,80 eur mesačne a u matky správne súd prvého stupňa vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku vo výške 372,43 eur mesačne, čo je 3,7 násobne nižší príjem ako má otec. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa zohľadnil pri určení výšky bežného výživného na obe maloleté deti aj tú skutočnosť, že otec ako povinný sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu a to tým, že prestal prenajímať svoj 2-izb.byt na A.. J. č.XX v X., ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve, keď dôvody ním uvádzané nie sú relevatné v tom smere, aby odvolací súd na ne pri určení výživného prihliadal a taktiež odvolací súd zohľadnil príjem získaný z predaja nehnuteľnosti vo výške 1.500,- eur. Pokiaľ ide o potreby mal. detí, vyhodnotením vykonaného dokazovania správne súd ustálil výšku odôvodnených nákladov na výživu mal. D. v sume cca 305,- eur a na výživu mal. L. súd ustálil sumu 285,- eur, keď obe maloleté deti sú na druhom stupni základnej školy a sústavne rastú, takže ich výdavky sa stále zvyšujú.

Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvého stupňa vyhodnotil pri určení výživného na obe maloleté deti nevyhnutné výdavky oboch rodičov a to najmä otca, ktorý ich výšku namietal aj v odvolaní, keď v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 Zák. o rodine a teda, že výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade, správne súd prvého stupňa u otca vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, výdavky v súvislosti s nákupom oblečenia, ako aj s reprezentatívnymi obedmi, ktoré aj odvolací súd vyhodnotil tak, že nie sú nevyhnutné. Na základe uvedeného, keďže vyživovacia povinnosť otca je prvoradá, je povinný si otec usporiadať svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojená vyživovacia povinnosť voči jeho deťom.

Odvolací súd nepovažoval za relevantnú odvolaciu námietku otca na určenie nižšieho výživného pre mal. deti ani to, že mesačné výdavky maloletých detí nie sú až tak vysoké, aby bolo potrebné určiť na ich výživu mesačne sumu vo výške 250,-eur a 230,- eur, keď je toho názoru, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zo strany matky boli v konaní riadne vyčíslené základné bežné výdavky maloletých detí a to aj s prihliadnutím na zvýšené výdavky u mal. D. na stravu z dôvodu diagnostikovania celiakie a taktiež s prihliadnutím na športovú činnosť oboch maloletých dievčat.

Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne) . Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery otca správne v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku a k majetkovým pomerom otca.

Odvolací súd je tak názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné prihliadať, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného na maloletého podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkom nemá na ich náhradu právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.