KSTT 23 Co 422/2013 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSTT 23 Co 422/2013

KS v Trnave, dátum 16.03.2015, sp.zn. KSTT 23 Co 422/2013

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/422/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613202828 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613202828.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, o zaplatenie 340,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 11C/28/2013-59 zo dňa 13. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou bola 22.11.2006 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanej bezúčelový úver v celkovej sume 995,82 eur (30.000Sk ) . Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento zaplatiť v 30 splátkach po 47,73 eur (1.438 Sk) , teda celkom sumu 1 431,99 eur. Žalovaná do 28.09.2011 zaplatila len sumu 710,49 eur, pričom rozdiel tvorí sumu 721,50 eur. Žalobkyňa v žalobe najskôr tvrdila, že žalovaná zaplatila úver len čiastočne, pričom nezaplatila sumu 647,98 eur. Následne tvrdila, že žalovaná suma je len 340,75 eur (z toho neuhradená časť úveru 56,83 eur, zmluvná pokuta 271,11 eur a odkúpené poplatky 12,81 eur) . Napokon v písomnom vyjadrení z 11.07.2013 špecifikovala žalovanú sumu 340,75 eur tak, že neuhradená časť úveru je 56,83 eur, sankčná pokuta je 198,98 eur, pokuty za vypovedanie 48,23 eur a pokuta za omeškanie 36,71 eur. Napokon aj pokiaľ ide o tzv. sankčný úrok, tento bol dohodnutý podľa bodu 12.3 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP ) 0,05 % denne, pričom v žalobe si ho uplatnila tiež denne, avšak v petite zase ročne. Súd dospel k záveru, že žaloba je zmätočná, pričom ani z predložených dokladov nebolo možné zistiť koľko do dňa vyhlásenia rozsudku žalovaná na úvere zaplatila a napokon žalobkyňa vôbec nepredložila súdu zmluvu o úvere z 20.11.2006, na základe ktorej si uplatnila nárok podanou žalobou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, a preto sa už ďalej nezaoberal oprávnenosťou jednotlivých nárokov, ktorých výšku napokon ani nebolo možné jednoznačne stanoviť. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.01.2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje OZ, vrátane jeho vykonávacieho predpisu, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj tzv. Sankčný úrok podľa bodu 12.3 VOP vo výške 0,05 % denne, ktorý však súd posúdil ako dohodnutý úrok z omeškania, ktorý nemôže byť

vyšší ako ten, ktorý je ustanovený nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. , a preto je ustanovenie bodu 12.3. všeobecných obchodných podmienok podľa § 39 OZ absolútne neplatné.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že tvrdenie súdu o nepredložení zmluvy, z ktorej vyplývajú žalované nároky je nepodložené, pretože zmluva o pôžičke bola súdu predložená a sám súd ju spomína v odôvodnení. Pokiaľ sa v žalobe uvádza zmluva o úvere a súd zamietol žalobu z dôvodu predloženia zmluvy o pôžičke, išlo o formalistický prístup. Z napadnutého rozsudku nevyplýva zdôvodnenie, podľa ktorého by zmluva nemala mať súvis so žalovanými nárokmi. Absentuje tak zhodnotenie dôkazov, čím došlo k porušeniu § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) . Za nedôvodné považuje i výhrady voči nepresnému ozrejmeniu žalovanej sumy. Výška neuhradenej časti pôžičky a jej postupné splácanie vyplývajú z podanej žaloby a jej petitu. Nesplatená suma pôžičky bola 647,98 eur, úhrady po postúpení pohľadávky boli spolu 591,15 eur, a teda rozdiel, ktorý predstavuje sumu nesplatenej pôžičky je 56,83 eur. K sankčnému úroku namietla, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo súd dospel k záveru, že ide o úrok z omeškania. V skutočnosti ide o sankciu pre prípad omeškania, pričom takémuto dojednaniu zodpovedá podľa platnej právnej úpravy inštitút zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.) , preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V prejednávanej veci ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského úverového právneho vzťahu, čo nie je sporné, a čo v odvolaní nenamietala ani žalobkyňa. Podľa znenia žaloby, žalovanej bol poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere z 20.11.2006 vo výške

1 398,13 eur splatný v 31 mesačných splátkach vo výške 47,73 eur. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa predložila kópiu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorá bola uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou. Práva z uvedenej zmluvy mala žalobkyňa nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.09.2011, ktorej kópia sa tiež nachádza v spise. Z fotokópie žalobkyňou predloženej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky však vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi právnou predchodkyňou žalobkyne

a žalovanou 22.11.2006, teda nie 20.11.2006, ako uviedla žalobkyňa a žalovanej mal byť poskytnutý úver 30.000 Sk, teda 995,82 eur a nie 1398,13 eur ako uviedla žalobkyňa v žalobe. Aj ak by odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaná mala podľa zmluvy splácať úver v 31 mesačných splátkach po 1.438 Sk (47,73 eur) , teda počet splátok a ich suma podľa zmluvy by boli v súlade so žalobou, tak celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 44.578 Sk (1 479,72 eur) nekorešponduje so sumou úveru uvedenou v žalobe. Tým sa dostalo tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe do rozporu s dôkazom (zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky) , ktorú žalobkyňa predložila na preukázanie svojho tvrdenia. Tento rozpor žalobkyňa neodstránila ani vo vyjadrení z 11.07.2013, v ktorom uviedla, že poskytnutý úver 1 398,13 eur mala žalovaná uhradiť v 30 mesačných splátkach (v žalobe pritom uvádzala 31 splátok) . Z kópie oznámenia o postúpení pohľadávok z 30.09.2011, ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne mala žalobkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť k 12.09.2011 pohľadávku, ktorá mala vyplývať zo zmluvy č. 3303152 z 20.11.2006 uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou v celkovej výške 931,90 eur. Uvedené naznačuje, že žalobkyni bola postúpená iná (resp. aj iná) pohľadávka, ako je pohľadávka vyplývajúca z fotokópie zmluvy, ktorú v konaní predložila žalobkyňa, resp. že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou mohol byť uzatvorený aj iný právny vzťah. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k

záveru, že tvrdenia žalobkyne o sume poskytnutého úveru žalovanej uvedené v žalobe, nekorešpondujú s dôkazmi predloženými žalobkyňou a neboli jednoznačne preukázané (a navyše nebolo jednoznačne preukázané ani postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. 7023296, ktorej kópiu priložila žalobkyňa k žalobe) . Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa žalobkyňu riadne vyzval na špecifikáciu žalovanej sumy a predloženie originálov dokladov, najmä zmluvy o úvere a splátkového kalendára. Žalovaná požadované originály dokladov nepredložila, pochybnosti o žalovanej sume a jej zložení neodstránila a vykonaných pojednávaní 25.06.2013 a 16.07.2013 sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila. Zo žalobkyňou zaslaného prehľadu úhrad žalovanej na základe zmluvy č. 7023296 vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 710,49 eur a nie 710,52 eur ako uvádzala žalobkyňa vo vyjadrení z 11.07.2013, pričom podľa prehľadu mala uhradiť 1 371,31 eur a nie 1 398,13 eur ako je uvedené vo vyjadrení. Odvolací súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že podaná žaloba je zmätočná, nebola podložená originálmi dôkazov, na ktorých predloženie bola žalobkyňa súdom vyzvaná a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom žalovaných nárokov. Pretože súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou, jej ďalšími námietkami (ohľadom sankčného úroku ako zmluvnej pokuty) sa z dôvodu nadbytočnosti už nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.